Nebudem vás dlho napínať, odpoveď na otázku v titulku je: nie, nečrtá sa. Napriek tomu, prvý vážnejší prieskum ukázal zaujímavé veci, ktoré možno trochu spresňujú predstavu o tom, kto zrejme bude patriť medzi favoritov budúcich prezidentských volieb. Okruh ľudí, ktorí v tejto chvíli reálne prichádzajú do úvahy, sa už zúžil na niekoľko mien, avšak ešte stále chýbajú kandidáti Smeru a SNS.
Predovšetkým treba povedať, že zatiaľ sú všetky odhady stále len špekuláciami, lebo stále nemáme jasno ani o tom, kto vlastne bude skutočne kandidovať – týka sa to najmä silných kandidátov veľkých strán. Zatiaľ je všetko otvorené a do volieb je ešte viac ako šesť mesiacov, počas ktorých sa ešte všeličo zmení. Napriek tomu sa už niektorí favoriti začali jasne rysovať. Pozrime sa najskôr na históriu doteraz robených (veľmi predbežných) prieskumov.
Prieskum agentúry Focus z apríla uviedol toto poradie: Iveta Radičová 13,9 %, Andrej Danko 12,1 %, Veronika Remišová 7,8 %, Béla Bugár 5,3 %, Marian Kotleba 5,0 %, Štefan Harabin 4,6 %, Maroš Šefčovič 2,8 %, Eduard Chmelár 1,4 %, Robert Mistrík 1,0 %, ostatní 46,4 %.
Podľa ankety na webovom portáli denníka Pravda bolo v júni poradie takéto: Štefan Harabin 35,7 %, Marian Kotleba 12,3 %, Zuzana Čaputová 10,2 %, Eduard Chmelár 10,0 %, Robert Mistrík 9,2 %, kandidát Smeru 7,6 %, František Mikloško 6,5 %, kandidát OľaNO 1,8 %, kandidát Mostu-Híd 1,5 %, Milan Krajniak 1,4 %, ostatní 4,0 %.
Podľa júlového prieskumu verejnej mienky a kurzov stávkových kancelárií politológov Masarykovej univerzity v Brne bola pravdepodobnosť víťazstva vo voľbách nasledovná (pozor, je to iný ukazovateľ ako volebné preferencie): Robert Mistrík 29,3 %, Štefan Harabin 23,9 %, Zuzana Čaputová 17,3 %, Milan Krajniak 11,0 %, Marian Kotleba 7,0 %, František Mikloško 5,9 %, Béla Bugár 5,5 %, Eduard Chmelár 3,6 %, Radovan Znášik 1,5 %, Juraj Zábojník 1,0 %.
No a posledný, už serióznejší prieskum, ktorý robila agentúra AKO na vzorke tisíc opýtaných na prelome augusta a septembra, dopadol nasledovne: Robert Mistrík 12,1 %, Peter Pellegrini 11,9 %, Eduard Chmelár 10,8 %, Andrej Danko 9,7 %, Štefan Harabin 8,8 %, Béla Bugár 8,6 %, František Mikloško 7,1 %, Zuzana Čaputová 6,9 %, Marian Kotleba 4,7 %, Igor Matovič 4,6 %, Milan Krajniak 4,4 %, Martin Daňo 2,7 %, Marián Čaučík 1,9 %, Bohumila Tauchmanová 1,8 %, Juraj Zábojník 1,8 %, Radovan Znášik 1,2 %, Oskar Fegyveres 0,5 %, Róbert Švec 0,5 %. Pozrime sa bližšie na šance prvých dvanástich kandidátov, ktorí sa dostali nad dve percentá.
Robert Mistrík (12,1 %) – zdá sa, že je to momentálne favorit číslo jedna. Je to jasne slniečkový kandidát, ktorý má podporu… no skrátka všelikoho, a v neposlednom rade tiež médií. Má veľkú šancu prejsť do druhého kola, kde vyzbiera hlasy svojej polovice politického spektra. Jeho mediálny imidž je kvalitný a slniečkovým voličom neprekáža ani jeho podpora šéfa ESETu, ani predvolebné bilbordy po celom Slovensku mnoho mesiacov pred oficiálnym začiatkom kampane. Skrátka, profesionálne urobený projekt Kiska 2. Jeho nevýhodou je, že zastupuje príliš extrémny okraj politického spektra a voliči z opačného konca dajú v druhom kole prednosť hoci aj čertovi.
Peter Pellegrini (11,9 %) – v júni na otázku, či bude kandidovať, povedal: „Zhruba tri mesiace som predseda vlády. Myslím, že mám pred sebou ešte obrovský kus práce, a ak chcem pre túto krajinu ešte niečo spraviť a pokúsiť sa ju posúvať smerom dopredu a k lepšiemu, nie som si istý, či sa toto dá robiť z pozície prezidenta SR.“ Povedal, že sa nechce vyjadrovať k niečomu, čo mu ešte neponúkli. Pred pár dňami v Rádiu Expres povedal: „Nezvažujem a nikdy som ani nezvažoval takúto možnosť“. Pre túto chvíľu teda kandidatúru viacmenej vylúčil, ale nie jednoznačne. A tlak zvnútra Smeru na neho v tejto veci zrejme bude silný – Pellegrini je totiž okrem Lajčáka nepochybne najsilnejším zo straníckych kandidátov Smeru. Keby kandidoval, mal by veľké šance na postup do druhého kola, kde by proti kandidátovi pravice (Mistrík?) zrejme dostal nielen dvadsať percent smeráckych hlasov, ale aj veľký balík hlasov všetkých „neslniečkových“ voličov. Nad touto strašnou predstavou sa zhrozuje aj Denník N: „Zlá správa je, že otvorene antisystémové postavy a postavičky ako Štefan Harabin, Marian Kotleba či Martin Daňo majú dohromady slušný výtlak. Keď k nim pridáme veľmi aktívneho Eduarda Chmelára, ktorý oslovuje podobných voličov, dostaneme sa pomaly na tridsať percent, čo je nepríjemne veľa. Ak ešte prirátame Dankových virtuálnych desať percent či necelých päť percent Milana Krajniaka, obraz je ešte temnejší.“
Eduard Chmelár (10,8 %) – nech si o ňom kto chce, hovorí čo chce, je to jeden z najbrilantnejšie formulujúcich mysliteľov na Slovensku. Ibaže predstaviť si pána profesora v úlohe prezidenta? No jednoducho, nehodí sa na to. Hlasy, ktoré dostáva, sú od ľudí, ktorí si vážia jeho intelektuálnu dimenziu, ibaže si nevšimli, že rola prezidenta v súčasnej epoche budovania rozvinutej kapitalistickej spoločnosti má s intelektom máločo spoločné. Ak nejde o nejakú chybu v prieskume a Chmelárove preferencie sú naozaj také vysoké, tak je to veľké prekvapenie. Mimochodom, vyskytla sa zaujímavá informácia, že polovica jeho voličov pochádza z radov dnešnej opozície. Ku komu sa však obrátia v druhom kole, to nie je až také jednoznačné.
Andrej Danko (9,7 %) – schopný hrať na obidve strany, viacmenej akceptovateľný aj pre jednu, aj pre druhú stranu politického spektra. Sivá je pre neho v podstate iba odteňom čiernej či bielej, podľa potreby, takže by to bol ideálny kandidát na druhé kolo, kde sa volí menšie zlo. Skoro desať percent je slušný výsledok, ale na druhé kolo to asi nebude stačiť. Samozrejme, keby kandidoval – lenže Danko pred pár dňami povedal, že kandidovať nechce.
Štefan Harabin (8,8 %) – jeho hendikepom je veľmi zlý obraz v médiách mainstreamu. Z hľadiska výsledku je úplne jedno, či je tento obraz pravdivý alebo klamný, pretože to aj tak nikto nezistí a každý si bude myslieť to svoje. Napriek tomu, ak by sa dostal do druhého kola proti Mistríkovi, mal by šancu – aj preto, že v ich televíznych dueloch by sa mohlo jasne ukázať, kto za koho kope.
Béla Bugár (8,6 %) – ďalší z čiernych koní pre druhé kolo, ktorý by mohol vyzbierať hlasy všetkých, ktorí uprednostnia tradičnú značku pred zjavne účelovým marketingovým produktom, a ktorí v druhom kole zvolia menšie zlo. Už len dostať sa do toho druhého kola. Je veľkou otázkou, aká veľká je vlastne jeho voličská základňa: je to časť voličov maďarskej národnosti, časť súčasných či bývalých voličov strany Most-Híd a časť sklamaných voličov iných strán, ale aké veľké sú tie časti?
František Mikloško (7,1 %) – toto je viacmenej kandidatúra pre vyšperkovanie životopisu. Pred dvadsiatimi rokmi možno… Ale 7,1 percenta je celkom pekný výsledok.
Zuzana Čaputová (6,9 %) – rezervná kandidátka pravice, keby s Mistríkom čosi nebolo v poriadku. Ale pri Mistríkovi v dnešnej forme nemá žiadnu šancu sa dostať do druhého kola cez silných kandidátov z druhého brehu – jedine že by ich bolo príliš veľa…
Marian Kotleba (4,7 %) – tu je všetko jasné. Nie je žiadna šanca zvolenia za prezidenta, jednoducho nie je na to voličský potenciál. Už postup do druhého kola by bol obrovským prekvapením, a v ňom by sa zrejme proti nemu spojili voliči prakticky všetkých parlamentných strán, okrem tej jeho. Hoci určite by časť národne orientovaných voličov prebehla k nemu, stačiť to zďaleka nemôže. V druhom kole sa Kotlebovi voliči priklonia nepochybne k súperovi Mistríka.
Igor Matovič (4,6 %) – agentúra AKO ho zaradila do prieskumu, pretože ani strana OľaNO nepredstavila vlastného kandidáta. Ibaže Matovič kandidovať nebude. Je príliš veľký stratég a vie si zrátať, že by neuspel, iba by si pošramotil imidž. A okrem toho, v parlamente je pre hravého beťára jeho kvalít oveľa viac zábavy, než v Prezidentskom paláci.
Milan Krajniak (4,4 %) – asi nie. Ťažko povedať, čo si sľuboval posledný križiak od tohto pokusu, či chcel reálne zabojovať o prezidentské kreslo, alebo išlo len o zviditeľnenie. Každý kus koláča, po ktorom by azda poškuľoval, dostane najskôr niekto iný.
Martin Daňo (2,7 %) – ako recesia dobré. Ale vlastne, prečo nie? Konečne by mohli v kancelárii prezidenta vzniknúť prezidentské odbory a štát by ušetril na televíznom štábe pri každom novoročnom prejave, prezident by si ho natočil sám. Funkciu referenta pre styk s Hviezdoslavovým námestím by po jeho zvolení po Martinovi Bútorovi zrejme prevzal Rudolf Vaský – len by si museli útlocitnejšie excelencie diplomati zvyknúť na menej salónne spôsoby a trošičku pikantnejší slovník. Predstava je to lákavá, ale ani tento veselý projekt sa asi nepodarí zrealizovať.
Záver: počkajme si na ďalší prieskum, v ktorom už budú prítomní naozaj všetci súťažiaci. V tejto chvíli by nám veštica z dlane vyčítala ako najpravdepodobnejšiu verziu asi tú, že v druhom kole sa stretne Mistrík s kandidátom, ktorý dostane hlasy provládnych a národných síl a ak to bude silný kandidát, tak by mal nad slniečkarom zvíťaziť. Ale ako to dopadne naozaj, na to si budeme musieť počkať ešte pol roka.
