Dňa 8. apríla 2021 nemecký súd vo Weimare rozhodol, že dve weimarské školy musia okamžite prestať vyžadovať od detí nosenie rúšok (a akýchkoľvek iných pokrývok tváre ako napríklad respirátory FFP2), ďalej deti nemusia dodržiavať odstupy a ani sa zúčastňovať testovania na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2. (Foto: Youtube)

Po prvýkrát v histórii boli pred nemeckým súdom prezentované dôkazy týkajúce sa potreby a opodstatnenosti prijatých protipandemických opatrení.

Na súde vypovedali špičkoví odborníci

Medzi vypočutými súdnymi znalcami boli aj hygienička a lekárka Prof. Dr. Ines Kappsteinová, psychológ Prof. Dr. Chrishof Kuhbander a biológ Prof. Dr. Ulrike Kammerer.

Na oblastnom rodinnom súde podala žalobu matka dvoch synov – 8 a 14 ročného, v ktorej tvrdila, že jej deti sú poškodzované fyzicky, psychologicky aj pedagogicky bez toho, aby nanucované opatrenia mali akýkoľvek prínos pre nich alebo kohokoľvek iného.

Okrem toho, ako tvrdila matka v obžalobe, protipandemické opatrenia porušovali viaceré práva detí a ich rodičov garantované nemeckou Ústavou a viacerými medzinárodnými dohovormi.

Po dôraznom zvážení faktov došiel miestny súd pre záležitosti rodiny k presvedčeniu, že napadnuté protipandemické opatrenia predstavujú nebezpečenstvo pre mentálne, fyzické i psychologické zdravie detí v takej miere, že ak by pokračovali, s veľkou pravdepodobnosťou by spôsobili výrazné škody.

Ako sudca zdôvodnil svoj rozsudok

Sudca vo vynesenom rozsudku uviedol nasledovné:

„Existuje tu veľké riziko. Deti nie sú iba ohrozované z hľadiska mentálneho, fyzického a psychologického, hlavne povinnosťou nosiť rúško počas vyučovania a dodržiavať odstupy, ale sú opatreniami poškodené už dnes.

Navyše to porušuje viaceré práva detí i rodičov garantované Ústavou, zákonmi i medzinárodnými dohovormi. Ide hlavne o právo na slobodný rozvoj osobnosti a fyzickej integrity podľa Článku 2 Základných práv a taktiež Článku 6 Základných práv na výchovu a rodičovskú starostlivosť.“

Podľa presvedčenia súdu, predstavitelia školy, učitelia a ďalšie osoby nemôžu vynucovať zákony štátu, z ktorých vychádzajú napadnuté protipandemické opatrenia, nakoľko sú protiústavné, a teda neplatné. Dôvodom je fakt, že porušujú princíp proporcionality.

Súd to vysvetľuje takto:

„Podľa tohto princípu, ktorému sa niekedy hovorí aj zákaz nadmernosti (prehnanosti, neprimeranosti), musia byť opatrenia zamerané na dosiahnutie legitímneho cieľa vhodné, potrebné a proporčné v najužšom slova zmysle. To znamená, že sa zvážia ich výhody a nevýhody.

Už opatrenia, ktoré sa nezakladajú na vedeckých dôkazoch, sú nevhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa ako je nepreťaženie nemocníc či zníženie výskytu infekcie vírusu SARS-CoV-2.

V každom prípade sú disproporčné v najužšom zmysle slova, pretože majú výrazné nevýhody a spôsobujú výrazné vedľajšie škody, ktoré nie sú vyvážené rozpoznateľnými prínosmi pre deti či iné osoby.“

Sudca ďalej objasňuje:

„V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že to nie sú deti ani ich rodičia, ktorí by mali zdôvodňovať neústavnosť zásahov do ich práv.

Práve naopak, je to štát zasahujúci do ich práv prostredníctvom opatrení, kto musí dokázať za pomoci vedeckých dôkazov, že predpísané opatrenia sú vhodné pre dosiahnutie deklarovaného cieľa, a že sú proporčné.

Toto nebolo doteraz žiadnym spôsobom vykonané.“

Výtky súdu ku konkrétnym opatreniam

Súd sa podrobne vyjadril aj ku konkrétnym protipandemickým opatreniam ako sú rúška, sociálny dištanc či pravidelné testovanie detí v školách.

1. Rúška a odstupy

K rúškam sa súd vyjadril, že absentuje zrejmý prínos nosenia rúšok a dodržiavania odstupov deťmi a tretími osobami.

Súd sa stotožnil s výrokom expertky Prof. Kappsteinovej, ktorá po preštudovaní všetkej dostupnej medzinárodnej literatúry vyhlásila, že efektivita rúšok u zdravých ľudí na verejnosti nie je podporená vedeckými dôkazmi.

Práve naopak, podľa dostupných vedeckých dôkazov nemajú rúška žiadny vplyv na výskyt infekcie.

Ako je zrejmé, miera výskytu infekcie na jar 2020 poklesla v oblasti Jena už pred 6. aprílom 2020, kedy bolo v tejto oblasti nariadené povinné nosenie rúšok (3 týždne pred ich celonemeckým zavedením).

Súd sa dokonca stotožnil s tvrdením expertov, že rúška sú nielen neúčinné, ale môžu byť niekedy dokonca nebezpečné. Napríklad môžu byť zdrojom kontaminácie v situáciách, keď sa s nimi nesprávne narába. Bežná populácia pritom nebola dostatočne poučená, ako to robiť.

Čo sa týka dodržiavania odstupov, súdni experti poukázali na fakt, že neexistujú žiadne vedecké štúdie, ktoré by sa zaoberali odstupmi vo vonkajšom prostredí mimo medicínskych zariadení.

V prípade, že jeden z dvojice osôb javí príznaky nádchy či prechladnutia, sa dodržiavanie odstupu 1,5 až 2 metre javí ako odôvodnené, hoci ani na to neexistujú exaktné vedecké dôkazy.

Avšak dodržiavanie takýchto odstupov za každých okolností, aj medzi zdravými osobami bez príznakov ochorenia, nie je vedecky podložené. Navyše to výrazne obmedzuje vzájomnú koexistenciu, zvlášť u detí, bez zjavného prínosu v podobe ochrany pred infekciou.

2. Nevhodnosť PCR aj antigénového testovania

Ohľadne PCR testov sa súd stotožnil s vyjadrením expertky Prof. Dr. Kappsteinovej, že tieto testy dokážu zachytiť iba to, či sa vo vzorke nachádza vírusové RNA, no nedokážu určiť, či ide o živé vírusy schopné ďalšej replikácie.

Ako tiež uvádza Dr. Kammerer, expert na molekulárnu biológiu, ak sa aj PCR test vykoná správne, nedokáže určiť, či sa jedná o aktívny alebo už mŕtvy patogén, prípadne len jeho zvyšky.

Z toho vyplýva záver, že pomocou PCR testu sa za žiadnych okolností nedá povedať, či pozitívne testovaná osoba na vírus SARS-CoV-2 je infekčná, a teda nebezpečná pre svoje okolie. Aby sa to dalo zistiť, boli by potrebné ďalšie diagnostické testy zamerané na izoláciu životaschopného vírusu.

Prof. Kammerer súdu tiež prezentoval skutočnosť, že PCR testy závisia na mnohých parametroch, ktoré sa dajú ľahko manipulovať podľa toho, či chceme veľa alebo málo „pozitívnych prípadov“.

Jedným z takýchto parametrov je počet génových sekvencií, ktoré hľadáme. Kedysi to boli 3, no časom sa zredukovali na jedinú sekvenciu. Rozdiel je taký, že pri jednej sekvencii dostaneme zo 100 000 vykonaných testov až 2 690 falošne pozitívnych výsledkov. Pri troch sekvenciách by to bolo len 10 falošne pozitívnych výsledkov.

Napríklad v Thajsku testujú až 6 génových sekvencií, čo im dáva nulovú početnosť falošných pozitivít.

Ďalším sporným parametrom je počet cyklov amplifikácií. Pri čísle 35 je už nulová vedecká hodnota zistených pozitívnych prípadov. Odporúčané rozpätie je 26 až 35 cyklov. Pri klasických RT-qPCR testoch na detekciu SARS-CoV-2 pôvodne odporúčalo WHO dokonca až 45 cyklov bez toho, aby definovali hodnotu pre pozitívny výsledok testu.

Navyše, podľa iných pokynov WHO, ak pozitívny výsledok testu nezodpovedá klinickým prejavom (prítomnosť príznakov ochorenia), test by sa mal opakovať s odobratím novej vzorky, čo sa však bežne nerobí.

Podobne nespoľahlivé sú podľa expertov aj antigénové testy, nakoľko tie sa zameriavajú len na prítomnosť bielkovinových komponentov, ktoré však nič nehovoria o prítomnosti živého vírusu schopného rozmnožovania.

Poslednou poznámkou expertov k PCR testom bola ich nízka špecificita (pozn. redakcie: možnosť, že iné patogény označia za koronavírus). To je ďalší faktor, ktorý potom ešte viac zvyšuje mieru falošných pozitívnych výsledkov.

3. Ďalšie porušenia práv deklarované súdom

Okrem testovania, rúšok a dodržiavania odstupov sa súd vyjadril aj k ďalším porušeniam práv detí a ich rodičov.

V krátkosti ich vymenujeme v bodoch:

  • Porušenie ústavného práva na informované sebaurčenie pri testovaní rýchlotestami (nedovolané používanie a zverejňovanie osobných údajov detí, vrátane výsledku testov)
  • Porušenie práva dieťaťa na vzdelanie (škola musí byť dostupná všetkým deťom bez podmienok)

Záver

V závere rozsudku sa sudca vyjadril nasledovne:

„Nátlak vytvorený na školopovinné deti, aby nosili rúška, udržiavali odstupy jeden od druhého i ďalších osôb poškodzuje deti fyzicky, psychologicky, vzdelanostne a rozvojovo bez toho, aby bol vyvážený niečím iným než, v najlepšom prípade, bezvýznamným prínosom pre nich samých a tretie osoby. Školy nezohrávajú v pandémii významné miesta nákazy.

Na zabránenie iba 1 nákazy týždenne by muselo 100 000 detí celý týždeň trpieť následkami nosenia rúšok. Nazvať to iba neproporčným opatrením by bolo málo adekvátnym popisom.

Naopak, ukazuje to na skutočnosť, že odtrhnutie vládnych nariadení od reality dosiahlo v tejto oblasti historických proporcií.“

Zdroje: thelibertybeacon.com, 2020news.de, bd.net