Raz vidieť je viac, ako stokrát počuť. Preto nebudeme moralizovať, len dáme do konfrontácie text, ktorý uverejnila redakcia SME autorke Martine Raábovej a porovnáme ho so skutočnosťou.

Celý článok si môžete prečítať TU.

Z neho vyberáme: Harabin družne telefonoval s narkobarónom. Prepustil devianta aj mafiánskeho bossa!, píše v podnadpisoch Martina Raábová.

SME: Harabin je známy nielen svojimi spornými rozhodnutiami, ale aj svojím vystupovaním či kontaktmi. Na verejnosť sa pred viac ako desiatimi rokmi dostal prepis nahrávky priateľského telefonátu medzi Harabinom a narkobarónom Bakim Sadikim.Za zverejnenie telefonátu vysúdil minulý rok Harabin odškodné 150-tisíc eur od Generálnej prokuratúry, pretože jej vtedajší šéf Dobroslav Trnka médiám potvrdil, že prepis telefonátu je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

Realita: Lipšic údajný prepis telefonátu zverejnil v parlamente, keďže tam mal výrokovú imunitu. Novinári z tzv. Lipšicového stáda už celú záležitosť prezentovali ako fakt a v televízii Markíza prepis prerozprávali terajší poslanec za OĽaNO Gábor Grendel a bývalý hovorca poslanca Galka z SaS Ivan Rudolf. Punc pravdivosti tomu mala dať Generálna prokuratúra, ktorá pravosť prepisu pre médiá potvrdila. Práve tu smerovala Harabinova žaloba. Generálna prokuratúra nevedela na súde predložiť ani nahrávku, ani odpočúvací spis a ani ďalšie náležitosti, ktoré k súhlasu k odposluchu prináležia, že kto dal príkaz na odposluch, kto ho schválil atď. Harabin následne vysúdil od prokuratúry 150-tisíc eur odškodné. Lipšica žalovať nemohol, lebo ten mal v parlamente, kde prepis zverejnil, výrokovú imunitu. Harabinovej žiadosti o vydanie Lipšica na trestnoprávne konanie parlament nevyhovel.

SME: Napríklad v roku 2015 začal oslobodzovať policajtov, ktorých trestala inšpekcia ministerstva vnútra, o ktorej tvrdil, že je nezákonná.

Realita: Po rozhodnutí Harabinovho senátu, že  Inšpekcia pod ministerstvom vnútra je ako subjekt trestného poriadku nezákonná, spustili médiá spolu s tretím sektorom  kampaň že Harabinov senát oslobodzuje korupčných policajtov. Pritom sa tu posudzovali korupčne prípady v rozmedzí od 10 do 500 eur. Takto sa verejnosti zalepovali oči, ako sa bojuje proti korupcii a medzitým sa rozkrádal štát a práve tato Inšpekcia pod Kaliňákom nedovolila vyšetriť nič.

Na požiadavku politikov vtedy predsedkyňa  Švecová zvolala trestné kolégium, ktoré hlasovalo nanovo o tom, či je Inšpekcia zákonná. Rozhodol hlas žilinského sudcu Bagera, ktorý na materskom súde hlasoval, že Inšpekcia je nezákonná, no po prísľube že pôjde na Najvyšší súd zmenil názor a hlasoval že Inšpekcia je zákonná.

Neubehol ani rok a všetci tí politici, ktorí hovorili, že Harabínov senát oslobodzuje policajtov na podklade nezákonnej inšpekcie hovoria, že inšpekcia pod ministrom vnútra nemôže byť, lebo nevyšetrí svojho šéfa ani nič, čo minister nepovažuje za trestné. Zázračne zmenil názor aj prezident Kiska, ktorý povedal, že pokiaľ bude inšpekcia pod ministrom vnútra, vysoká korupcia nebude nikdy vyšetrená. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár už vyhlásil, že prokuratúra je schopná aj ochotná vziať si do agendy trestné činy policajtov. Ešte donedávna však tvrdili presný opak a iniciovali disciplinárne stíhanie pre senát vedený Štefanom Harabinom za názor, že inšpekčná služba podriadená ministrovi vnútra je nezákonná a v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska.

Harabin upozornil dvoch najvyšších predstaviteľov exekutívy, prezidenta aj premiéra ako sa porušuje trestný proces keď ministerstvo vnútra a jeho inšpekcia je nezákonným subjektom trestného poriadku a upozornil ich, že keď nezjednajú poriadok nezákonnosti sa budú nabaľovať.

Bývalá ministerka spravodlivosti Žitňanská spolu s Bugárom následne spustili aktivity aby v januári už bol zákon v parlamente o tom, že inšpekciu zoberú od ministra vnútra a dajú pod generálneho prokurátora.

SME: V roku 2015 podala šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová návrh na disciplinárne potrestanie Harabina a ďalších dvoch sudcov, pretože sa podľa nej dopustili závažného disciplinárneho previnenia Svojvoľne rozhodovali v rozpore s právom a na slobodu sa preto dostal deviant Milan M., čím došlo podľa Švecovej k celospoločenskému ohrozeniu.

Realita: Harabinov senát rozhodoval o Milanovi M., ktorý bol obvinený z krádeže a nie za sexuálny delikt. Skutok, pre ktorý bol médiami označený ako deviant, totiž spáchal o desať rokov skôr a na slobode bol celý čas. Jednalo sa o Róma z osady, ktorý obchytával svoju sestru. Trestné stíhanie voči nemu bolo vtedy zastavene, lebo  v čase spáchania skutku nemal ešte 15 rokov. Harabinov senát rozhodoval o jeho dovolaní v prípade krádeže vlámaním, ktorú deviant spáchal o 10 rokov neskôr po predchádzajúcom čine.  V tomto prípade advokát namietal, že  na okresnom súde rozhodoval sudca M.V., ktorý mal byť vylúčený, lebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Harabinov senát preto Okresnému súdu Veľký Krtíš  p r i k á z a l,  aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol, pretože  skutočnosť, že vo veci rozhodoval sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, urobilo celé konanie na súde prvého a druhého stupňa nezákonným.

SME: Vlani zasa Harabin prepustil útočníka, ktorý napadol v Banskej Bystrici v bare francúzskeho študenta tmavej pleti.

Realita: Pokus špeciálnej prokuratúry urobiť z krčmovej bitky rasovo motivovaný trestný čin prekazil Harabin. Dôvodom na väzbu a rasovo motivovaný útok totiž mala byť skutočnosť, že „Slovák-útočník“, ktorý mal po bitke vybité zuby, dal v minulosti na facebooku „like“ Slovenskému hnutiu obrody.

SME: Prepustil mafiánskeho bossa! Vo februári 2017 zasa senát pod Harabinovým vedením zrušil doživotný trest pre mafiánskeho bossa Róberta Lališa.

Realita: Harabin neprepustil  na slobodu nijakého mafiánskeho bossa, len vyhovel námietke obžalovaného na zaujatosť sudcu Špecializovaného súdu, ktorý  už po dohode o vine a treste s iným obžalovaným prezumoval jeho vinu. Harabin preto vrátil vec a pridelil ju záložnému senátu, ktorý by obžalovaný Lališ už nemohol namietať.

Zdroj: hs.sk