Nielenže sú zložky vakcín nečisté, ale nekompromisná politika očkovania všetkých bez rozdielu nesie so sebou celý rad dodatočných rizík. (Foto: U.S. Air Force photo by Airman 1st Class Valentina Lopez)

Súčasné očkovacie kalendáre odporúčajú, aby dieťa do dosiahnutia veku 6 rokov dostalo viac ako 50 očkovacích dávok. Je to niečo šialené.

Takýto prísny očkovací rozvrh vnáša patogény do detského tela neprirodzeným spôsobom, čím v konečnom dôsledku mení spôsob, akým je imunitný systém dieťaťa vystavovaný patogénom, ako sa učí, reaguje a ako sa vyvíja.

Očkovacie patogény sa zavádzajú priamo do svalového tkaniva a krvného riečiska.

Nečisté zložky vakcíny vstupujú do krvného obehu a cirkulujú do orgánov bez toho, aby boli predtým prefiltrované prvou obrannou líniou imunitného systému: sliznicami, gastrointestinálnym traktom a ďalšími vrstvami ľudského mikrobiómu.

Vakcínové toxíny, ako sú hliník a ortuť, dokážu dokonca prenikať aj cez krvno-mozgovú bariéru.

Spojené používanie viacerých vakcín uvádza imunitný systém do dlhodobého zlyhania, čo spôsobuje, že telo stráca svoju schopnosť rozpoznávať skutočné vírusové a bakteriálne hrozby spôsobom, na aký je stavané.

Toto všetko mohlo viesť k vzniku citlivosti na prírodné prostredie, kam patrí celý rad alergií, alergická rinititída a senná nádcha. Uvedenú teóriu podporujú aj nové zistenia epidemiológov zo Školy verejného zdravia na Jackson State University.

Vo svojej odborne posúdenej štúdii, uverejnenej v časopise Journal  of Traditional Science, ako v prvej svojho druhu porovnávajú zdravotné výsledky zaočkovaných a nezaočkovaných detí.

Výskumníci porovnali široké spektrum zdravotných výsledkov u 666 detí z domácich školských organizácií zo štyroch štátov. 39% detí (vo veku 6-12 rokov) bolo nezaočkovaných.

Štúdia zistila o zaočkovaných deťoch päť alarmujúcich štatistík. U zaočkovaných detí bola 4,2-krát vyššia pravdepodobnosť diagnostikovania autistického spektra alebo nedostatku pozornosti a hyperaktivity.

Ďalej, u zaočkovaných detí boli 5,2-krát bežnejšie problémy s učením. 2,9-krát pravdepodobnejší bol ekzém. Najšokujúcejší problém, akému čelili zaočkované deti, však bola alergická rinititída.

Štúdia zdokumentovala u zaočkovaných detí 3000% nárast alergickej rinititídy v porovnaní s nezaočkovanou skupinou.

Alergickú rinititídu je najlepšie opísať ako prehnanú imunitnú reakciu, pri ktorej sa imunitný systém usiluje odlíšiť vírusy a škodlivé baktérie od prírodných, neškodných látok, ako sú peľ alebo drobné čiastočky vlasov či peria.

Imunitný systém prehnane reaguje zaliatím nosových ciest zápalovými histamínmi a molekulami IgE. To vedie k upchatiu dutín, kýchaniu, svrbeniu v nose a očiach, k tlaku v dutinách, tmavým kruhom pod očami, ťažkostiam s dýchaním a bolestiam hlavy.

Nie je náhoda, že alergická rinititída je najbežnejšia v detstve a počas dospievania, kedy je imunitný systém bombardovaný očkovacími látkami.

Ešte dôležitejšie je, ako ukazuje táto štúdia, že u zaočkovaných detí je naozaj 30-krát vyššia (resp. o 3000% vyššia) pravdepodobnosť prehnane reagujúceho imunitného systému, čo vedie k prekrveniu dutín a dýchacím ťažkostiam.

Rastúci počet očkovaní a spájanie dávok vakcíny malé, vyvíjajúce sa detské telá len nadmerne zaťažujú.

Adjuvans vo vakcínach, zvyčajne je ním hliník alebo ortuť (thimerosal), je určený na vyvolanie zápalu, aby donútil imunitný systém reagovať na patogén.

Pokračujúce používanie tejto metodiky však bude nevyhnutne oslabovať prirodzenú imunitnú reakciu tela, lebo sa neustále obchádzajú prvé obranné línie organizmu.

Zvýšené používanie očkovania doslova oslabuje imunitný systém tým, že mení spôsob, akým rozpoznáva patogény, ako sa učí a ako na ne reaguje.

Toto nevyhnutne oslabuje prirodzenú, humorálnu odozvu imunitného systému voči všetkým patogénom, čo umožňuje druhotnému ochoreniu a infekcii ľahko prenikať do tela a postihnúť ho.

Pozorovať sa to dá, napríklad, na tom, ako rýchlo je jedinec schopný prekonať vírus nachladnutia. Tam, kde sú u niekoho infekcie zničené do 24 hodín, môžu u iných pretrvávať symptómy v hrdle, prínosových dutinách a hrudníku celé týždne.

Vedci z Jackson State tiež zisťovali štatistiky, zameriavajúce sa na neúčinnosť viacnásobných vakcín.

Zatiaľ čo nezaočkované deti mali vyšší výskyt ovčích kiahní (7,9 % verzus 25,3 %) a čierneho kašľa (2,5 % verzus 8,4 %), v mierach výskytu hepatitídy A alebo B, chrípky, meningitídy, rotavírusu, osýpok, mumpsu či ružienky neboli žiadne významné rozdiely.

Ešte smutnejšie je, že predčasne narodené deti majú 6,6-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť poruchami neurologického vývoja. (Samotný predčasný pôrod sa s poruchami neurologického vývoja nespájal.)

Vakcíny sa používajú nadmerne a sústavne spôsobujú viac škody než osohu. Mali by byť vyhradené len pre použitie v akútnych situáciách, aby pomohli ľuďom pripraviť sa na životunebezpečné epidémie.

Ochorenie nemusí byť životunebezpečné, ak boli detské telá posilňované primeranou výživou, neboli príliš zaťažované toxickými prvkami a prijímali imunoglobulíny prostredníctvom výživného materského mlieka.

Prirodzené vystavenie patogénom umožňuje humorálnemu imunitnému systému, adaptačnej reakcii, mikrobiómu, slizniciam a gastrointestinálnemu systému cvičiť, zlepšovať sa, posilňovať a dozrievať, pripravovať sa na väčšie problémy v budúcnosti.

Aby boli vakcíny účinnejšie, mali by sa z nich odstrániť nečistoty, ako sú hliník, MSG, formaldehyd, ortuť a iné, rovnako dôležité však je, aby sa nezneužívali.

Vyššia miera porúch neurologického vývoja u detí dnes doslova kričí, že je nejaký problém v tom, ako prehnane očkujeme, podávame lieky a nedodávame deťom dostatočne výživnú stravu.
 
Zdroj: vaccinejihad.com, badatel.net