Už viac ako 60 rokov Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vie, že zmeny, ktoré sa odohrávajú v planetárnych modeloch počasia, sú úplne prirodzené a normálne. (Foto: NaturalNews)
Kozmická agentúra sa však z nejakého nepochopiteľného dôvodu rozhodla nechať pretrvávať a šíriť vytvorený hoax o globálnej hrozbe klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.
Čo vlastne už dávno NASA zistila
Aby sme boli presní, bolo to v roku 1958, keď NASA prvýkrát spozorovala zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka, spolu so zmenami sklonu zemskej osi. Obe tieto pozorovania sú zodpovedné za to, čo dnešní klimatológovia nazývajú „otepľovaním“ (alebo v závislosti na ich agende „zmenou klímy“ – keďže niekde dochádza aj k ochladzovaniu).
Povedané inak, planétu žiadnym spôsobom ani formou neprehrievajú ani neochladzujú ľudia tým, že jazdia na SUV alebo jedia hovädzinu.
NASA to však doteraz neuviedla na správnu mieru a rozhodla sa radšej sedieť ticho v úzadí a prizerať sa tomu, ako sa (pseudo)liberáli a eko-alarmisti vzrušujú nad svetom, ktorý kvôli nadmernému množstvu dobytka či plastových slamiek do 12 rokov zrejme skončí.
V roku 2000 NASA vlastne na svojej webovej stránke Earth Observatory zverejnila informácie o Milankovičovej klimatickej teórii, prezradiac, že planéta sa v skutočnosti mení kvôli vonkajším faktorom, ktoré s ľudskou činnosťou absolútne nesúvisia.
Táto informácia sa však ani po 19 rokoch k mainstreamu nedostala, čo je dôvod, prečo teraz nepríčetní, klímou posadnutí „progresivisti“ začali tvrdiť, že nám v skutočnosti zostáva len 18 mesiacov, než planéta zahynie kvôli nadmernému množstvu oxidu uhličitého (CO 2).
Aká je vlastne pravda o zmene klímy?
Pravda sa však oveľa viac podobá tomu, čo predložil srbský astrofyzik, Milutin Milankovič, po ktorom je pomenovaná Milankovičova (klimatická) teória.
Jeho teória dokazuje, že najväčší vplyv na meniace sa modely klímy na Zemi majú výkyvy slnečného žiarenia v závislosti od ročných období a zemepisnej šírky, dopadajúceho na Zem rozdielnymi spôsobmi a v rozdielnych časoch.
Vysvetliť to pomáhajú dva nižšie priložené obrázky (od Roberta Simmona, z Goddardovho kozmického letového centra NASA).
Prvý ukazuje Zem na obežnej dráhe s excentricitou (vychýlením) blízkej nule a druhý na obežnej dráhe s excentricitou 0,07.
Táto zmena obežnej dráhy je zobrazená excentrickým, oválnym tvarom na druhom obrázku, ktorý bol zámerne zveličený kvôli lepšiemu pochopeniu (excentricita 5). Znázorňuje masívnu zmenu vzdialenosti, ku ktorej dochádza medzi Zemou a Slnkom v závislosti od toho, či je v perihéliu alebo aféliu.
„Ešte aj pri maximálnej excentricite obežnej dráhy Zeme – 0,07 – by bolo nemožné ukázať výsledok na webovej stránke,“ uvádza rozhlasový program Hal Turner Radio Show.
„Napriek tomu, pri súčasnej excentricite 0,017 je v perihéliu Zem k Slnku o 5 miliónov kilometrov bližšie než v aféliu (čiže asi 3% priemernej vzdialenosti)“
Viac súvisiacich správ o klimatickej zmene a globálnom otepľovaní z nezávislého pohľadu, ktorý nie je ovplyvňovaný žiadnym establišmentom, nájdete na ClimateScienceNews.com.
Najzávažnejším faktorom ovplyvňujúcim zemskú klímu je SLNKO
Čo sa týka sklonu zemskej osi, či jeho zmeny, dva ďalšie obrázky (od Roberta Simmona z NASA) ukazujú, do akej miery sa môže Zem vychyľovať vo svojej osi, ako aj v smere svojej rotácie.
Pri vyšších nakloneniach sa ročné obdobia na Zemi stávajú oveľa extrémnejšie, zatiaľ čo pri nižších náklonoch oveľa miernejšími.
Podobná situácia existuje u osi zemskej rotácie, ktorá v závislosti od toho, ktorá pologuľa smeruje počas perihélia k Slnku, môže veľmi ovplyvňovať sezónne extrémy medzi oboma pologuľami.
Na základe týchto rôznych premenných dokázal Milankovič prísť s komplexným matematickým modelom, ktorý dokáže spätne v čase počítať teploty povrchu Zeme.
A záver je prostý: Klíma na Zemi sa menila vždy a v stave neustálej zmeny vôbec nie je vinou nás ako ľudských bytostí.
Keď Milankovič prvýkrát prišiel so svojím modelom, bol tento takmer pol storočia ignorovaný.
V roku 1976 potom štúdia uverejnená v časopise Science potvrdila, že Milankovičova teória je vlastne presná a že skutočne korešponduje s rôznymi obdobiami klimatických zmien, ku ktorým dochádzalo v priebehu histórie.
Tieto cykly trvajú aj stovky či tisíce rokov, preto je zavádzajúce tvrdenie eko-alarmistov, že súčasné teploty sú najvyššie odkedy sa merajú. Totižto, ony sa nemerajú dosť dlho na zachytenie celého cyklu. Teploty sa začali sa merať v dobe, keď sme sa nachádzali na úseku narastajúcej krivky, ktorá však je len časťou cyklu. Obraz o celom cykle tak uvedeným štatistikám uniká.
V roku 1982, šesť rokov po uverejnení tejto štúdie, prijala Milankovičovu teóriu za pravdivú Národná rada pre výskum Národnej akadémie vied USA, vyhlásiac, že:
„… orbitálne odchýlky zostávajú najdôkladnejšie preskúmaným mechanizmom klimatických zmien v časových rozpätiach desiatok tisíc rokov a zatiaľ najjasnejším prípadom priameho vplyvu meniaceho sa slnečného žiarenia na dolnú atmosféru Zeme.“
Keby sme to všetko mali zhrnúť do jednej jednoduchej vety, bola by to táto: Najzávažnejším faktorom ovplyvňujúcim zemskú klímu je Slnko. Bodka.
Klimatické podmienky sa v každom danom čase budú dramaticky líšiť v závislosti od postavenia Zeme voči Slnku, a to dokonca bude vytvárať drastické abnormality vymykajúce sa všetkému, čo si ľudia mysleli, že o fungovaní Zeme vedia.
Namiesto toho však, aby prijali túto pravdu, trvajú dnešní „klimatológovia“ spolu s (pseudo)liberálnymi politikmi a rovnako vinnými mainstreamovými médiami na tom, že nepoužívanie opakovateľne použiteľných tašiek na potraviny v supermarkete a nevlastnenie vozidla na elektrický pohon ničia planétu tak rýchlo, že ako riešenie musíme rozhodne zaviesť globálne klimatické dane.
„Diskusia o klimatických zmenách nie je o vede. Ide o snahu elity zaviesť politickú a ekonomickú kontrolu nad populáciou,“ napísal jeden komentujúci na Hal Turner Radio Show.
„A je to ďalší spôsob, ako rozdeliť populáciu proti sebe, na tých, ktorí veria v človekom spôsobené globálne otepľovanie a tých, ktorí naň neveria, podľa princípu rozdeľ a panuj.“
Zdroj: badatel.sk, newstarget.com
