Kto seje vietor, žne búrku. Ruský portál SV Pressa uvažuje nad tým, čo prinesie likvidácia iránskeho generála Solejmáního pre Blízky východ. (Foto: Wikipedia)

V prvom rade ide o čisto americkú teroristickú akciu na území tretieho štátu, ktorá vyhovuje Izraelu.

Napriek skutočnosti, že vzťahy medzi Iránom a USA boli napäté, Irán neeskaloval situáciu a dosiaľ neútočil otvorene na americké ciele. Proiránski šiíti ostreľovali irackých a amerických vojakov, následne Američania zaútočili letecky na iracké šiítske milície. Po tomto útoku zaútočili šiíti na americkú ambasádu, nasledovala americká odpoveď v likvidácii Solejmáního.

Likvidácia Solejmáního zvýši napätie, Iránci môžu začať masívnejšie útočiť na americké ciele, takže Američania budú musieť zvýšiť ochranu svojich ambasád minimálne v arabskom svete. K útoku na americké ambasády a amerických diplomatov však môže prísť kdekoľvek vo svete.

Pri americkom útoku v Iraku na Solejmáního kolónu zahynulo 12 ľudí, generál Solejmání, jeho zástupca Abu Mahdi al Muhandis a 10 mužov jeho ochranky.

Generála Solejmáního sa Američania, Izraelci a Saudi v minulosti pokúsili pomocou atentátu zlikvidovať 6x, sám generál Solejmání rátal s tým, že môže pri atentáte zahynúť.

Iránci však takmer okamžite určili generálovho nástupcu, ktorý bol blízkym Solejmáního spolupracovníkom, Iránci budú pokračovať v Solejmáního aktivitách.

Američania podnikli voči generálovi Solejmánímu teroristický útok na území cudzieho štátu. Takto vníma situáciu Irán, ktorý je pripravený začať útočiť voči americkým cieľom.

Irán totiž chápe, že ak nechá útok bez odozvy, americká agresivita ešte viac narastie. Irán naznačuje, že je pripravený na medzinárodný terorizmus USA odpovedať rovnako, vrchný líder Iránu Ali Chamenei takisto potvrdil, že Irán sa za smrť obľúbeného generála môže mstiť.

Teraz bude dôležité sledovať, či dokážu USA ubrániť svoje územie pred prípadnými teroristickými útokmi a či sa im podarí uchrániť svojich diplomatov a ambasády.

Trump sa rozhodol odkázať, že naozaj urobí Ameriku opäť veľkou. Keďže Američania strácajú diplomatické pozície na Blízkom východe, neostáva im nič iné len siahnuť k vojne a násiliu. Američania sú presvedčení, že hrubou silou sa udržia v pozícii lídra.

V americkom ponímaní samozrejme nejde o nič neobvyklé. Zlikvidovali Husseina, Kaddáfiho, pripravovali likvidáciu Asada a ak by do hry nevstúpili Rusi, tak už by bol zlikvidovaný a vo Venezuele sa snažili zlikvidovať Madura, čomu tiež na poslednú chvíľu zabránili Rusi.

Útok na Solejmáního mal okrem toho ukázať Iráncom, že ani priateľstvo s Rusmi im nepomôže v boji proti Američanom, takže bude zaujímavá aj asymetrická odpoveď Moskvy.

Irina Kusenkova, ktorá sa dlhodobo venuje Iránu a poznala generála Solejmáního osobne, pretože písala o ňom knihu, uviedla, že Solejmání udržiaval úzke kontakty s Rusmi.

Solejmání bol dôležitou osobou aj vo vzťahu k Asadovi a ruskí, sýrski a iránski vojenskí odborníci vnímali Solejmáního ako vynikajúceho vojenského odborníka a charizmatickú osobnosť. Solejmání samozrejme nebol jednoznačný ruský spojenec, Iránci hrali svoju vlastnú hru v Sýrii a Rusov vnímali ako spojencov, ktorí im pomôžu dosiahnuť iránske ciele.

Ruské a iránske záujmy sa však v mnohých faktoroch nekryli, Iránci vystupovali v Sýrii podstatne tvrdšie ako Rusi a boli pripravení situáciu riešiť oveľa radikálnejšie, takže teraz majú rozviazané ruky a môžu si svoj radikálny prístup vyskúšať v praxi.

Solejmání však nebol najvyššou osobou v hierarchii, takže jeho smrťou vzťahy medzi Iránom a Ruskom nie sú ohrozené, na rozvíjaní vzájomných rusko-iránskych vzťahov pracovali oveľa vyššie štruktúry v Rusku i Iráne. Tieto štruktúry podľa Kusenkovej už pripravili aj ďalšie kroky a odpovede na americký útok.

Ruský politológ Alexander Zimovskij uvádza, že Solejmáního Američania a Izrael vnímali ako hlavnú hrozbu pre obe krajiny.

Radikalizáciu vo vzťahu s Iránom a Solejmáního smrť veľmi privítal aj Netanjahu, ktorý dúfa, že ho vojna proti Iránu zachráni v pozícii izraelského lídra a nestane sa tak obeťou trestného stíhania v Izraeli za svoje zločiny a korupčné škandály.

Čo sa týka útoku na Solejmáního, Američania tvrdia, že ho zlikvidovali ako reakciu na útok voči americkej ambasáde v Iraku zo dňa 31. 12. 2019.

Trumpova akcia má podľa Zimovského aj propagandistický charakter a je začiatkom Trumpovej prezidentskej kampane. Keď v roku 2011 vydal Obama rozkaz na likvidáciu Usamu bin Ladina a Ladina americké komandá zlikvidovali, celé USA Obamovi tlieskali. Trump chce dosiahnuť to isté.

Podobné vojenské akcie, aké inicioval Trump, naozaj zvyšujú image politických lídrov. Keď ruská tajná služba v Gechi Ču dňa 21. 4. 1996 zlikvidovala čečenského teroristu Džochara Dudajeva, zvýšil sa značne rating ruského prezidenta Borisa Jeľcina.

Likvidácia generála Solejmáního bude mať ale s určitosťou značný dopad aj na politický vývoj na Blízkom východe. Portál Iarex už naznačuje, že môžeme byť  svedkami masívnych zmien na Blízkom východe.

Trump bude pred voľbami vystupovať čoraz agresívnejšie, americké útoky sa budú množiť a Irán bude musieť zvýšiť  svoje aktivity v Iraku a Sýrii.

Pravdepodobne sa zintenzívnia útoky voči Američanom a v nebezpečenstve sa ocitne aj Izrael a Saudská Arábia. Turecko je už rozhodnuté začať nový Osmanský projekt 3 v Líbyi a Sýrii a vyťažiť z geopolitických zmien na Blízkom východe a v severnej Afrike čo najviac vo svoj prospech.

Význam Ruska, ktoré bolo moderátorom procesov na Blízkom východe sa ešte viac zvýši. Európa stráca totálne na Blízkom východe vplyv, čo dráždi najmä Francúzov, ktorí za sféru svojho vplyvu vnímajú Libanon, Sýriu a čiastočne Jordánsko. To, že Američania budú v súvislosti s Blízkym východom značne vyťažení, môže znamenať oslabovanie amerického vplyvu na Ukrajine, kde sa takisto môže začať situácia meniť.

Čína už reagovala promptne, rozhodla sa posilniť konvoje ktoré dovážajú iránsku ropu do Číny, posilňuje svoju vojenskú a ekonomickú prítomnosť v Afrike.

Severná Kórea ešte viac posilňuje svoj jadrový program a Irán sa definitívne rozhodol, že určite vyvinie jadrovú zbraň, pretože len jadrová zbraň dokáže zabrániť teroristickým útokom USA či Izraela voči Iránu. Môžeme očakávať rast cien za ropu a plyn, čo zas bude určite vyhovovať Rusku.

Hlavná otázka dnes ale znie: Dokáže Irán adekvátne a efektívne odpovedať na americký útok podobne ako to dokázalo Rusko ohľadne Krymu, bez ohľadu na existujúcu izoláciu a ohraničené zdroje? Ak áno, tak už to bude dôkazom, že Američania ako hegemón, už aj v multipolárnom svete skončili. A aké to bude mať dôsledky pre celý svet si vie každý domyslieť.

Podľa posledných informácii Američania priviedli všetky svoje jednotky v Európe, na Blízkom východe a v arabskom svete do stavu najvyššej pohotovosti. Irán rovnako priviedol do bojovej pohotovosti svoje raketové vojská, v dostrele iránskych rakiet sa nachádzajú všetky americké vojenské základne a celé územie Izraela a Saudskej Arábie.

Zdroj: hs.sk