Sudca Okresného súdu Poprad Miroslav Radačovský v piatok 26. októbra rozhodol o navrátení vlastníckych práv k pozemku v katastri obce Veľký Slavkov stomatológovi Jánovi Francovi po tom, čo na liste vlastníctva sa za záhadných okolností po reťazci rýchlych prevodov ocitol súčasný prezident Andrej Kiska. Kiska tak rozhodnutím stratil vlastnícke práva k tomuto pozemku, ktorý má v súčasnosti trhovú cenu milión eur. Sudca po vynesení rozsudku odpovedal médiám na otázky, z ktorých niektoré boli hypotetického charakteru, za čo je v súčasnosti preverovaný ministrom spravodlivosti.

Médiá, ktoré informovali o tom, že sudca Radačovský navrhol prezidentovi Kiskovi, aby sa odsťahoval do USA alebo Izraela, zavádzajú, keďže nepriniesli celé vyhlásenie a kontext vyhlásenia skúseného sudcu. Prinášame prepis celého vyjadrenia sudcu Radačovského pre médiá a zásadné časti jeho záverečného slova pri vynesení rozsudku. Video zo súdu zverejnil na stránkach YouTube novinár Martin Daňo.

Presné a úplné slová Miroslava Radačovského po vynesení rozsudku

“Za mojich vedomostí, keďže som už vo veci rozhodol a je predpoklad, že už ďalej nebudem vo veci rozhodovať, pretože odídem, tak sa vyjadrujem aj ako občan. Viete, je to pre mňa skončené. No podľa mojich vedomostí, čo sa týka tých nezákonných vecí, ktoré aj som kvalifikoval z hľadiska civilného práva, tak podľa mojich vedomostí je vedené trestno-právne konanie zo strany NAKA. V akom to je štádiu, neviem. Je správne, že je vedené. Predsa nie je možné, a hovorím to ako odchádzajúci sudca, ja končím o niekoľko dní, poznám tú situáciu, nie je správne, aby niekto, nehovorím o prezidentovi, hovorím o komkoľvek, ľudia robia za 300 eur od rána do noci, ľudia majú 300-eurový dôchodok. A čo my všetci nie sme šikovní? Aj my sme mohli ísť podnikať. Ako to, že niekto za desať rokov sa stane miliardárom, nadobudne pozemky… Pretože druhý poctivo pracoval? Týmto by sa mal niekto zaoberať,” uviedol sudca pre médiá krátko po skončení pojednávania.

Následne na hypotetickú otázku Ta3 Radačovský odvetil: “Keby ja som bol prezidentom republiky a sudca, ktorýkoľvek iný, by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako ja, vzdám sa funkcie prezidenta republiky, nebudem sa uchádzať o žiadnu inú politickú funkciu, odídem do štátu, kde sa cítim dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela a pozor, tým nechcem tvrdiť, že si vysoko nevážim americký alebo židovský národ, ale takto by som konal ja.“

Korporátne médiá sa po procese nezamerali na to, akým spôsobom náš najvyšší ústavný činiteľ prišiel k pozemkom, ani tým, že z pozemkov neplatil dane, a ani tým, že celý čas tvrdil, že rodinu Francových nepozná, no matka Jána Franca médiám potvrdila, že sa dobre pozná s mamou Andreja Kisku, čím nepriamo usvedčila prezidenta z možnej lži. Ale médiá riešili najmä údajne kontroverzné vyjadrenia sudcu Radačovského, ktorý predtým jasne uviedol, že hovorí ako civilný občan v už pre neho skončenom prípade, keďže aj keby došlo k odvolaniu, v prípade už nebude rozhodovať, pretože o niekoľko dní kvôli dovŕšeniu veku končí vo funkcii.

Verdikt súdu

“V mene Slovenskej republiky súd určuje, že žalobca Ján Franc je výlučným vlastníkom pozemkov.,” konštatoval sudca Radačovský v úvode vyhlásenie rozsudku.

“Je nepochybné, že tieto konkrétne pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu (Andrej Kiska) kúpil od pána Sirotského. Správne podotkol právny zástupca žalovaného, že pri otázke dobrej viery je potrebné skúmať, či to nadobudol lege artis pán Sirotský, a či potom sa možno baviť o tom, či jeho klient mal vedomosť o tom, akým zlým spôsobom, alebo nezákonným spôsobom došlo k rozobratiu pozemkov pod Tatrami, keď on kupoval predsa nie od Agrasu – jeho klient pán Ing. Kiska, ale on to kupoval od pána Sirotského, síce od osoby takej trošku zvláštnej, ktorá ani nevedela povedať, kde to kúpila, kedy teda to kúpila, ani za čo to kúpila, ale je to tak.”

“Súd zastáva iný názor. A teraz hovorím to s iným vedomím, ako sudca Slovenskej republiky, ktorý štyridsať rokov v tomto štáte rozdával spravodlivosť, snažil sa byť spravodlivý. Sudca nerozhoduje len na základe konkrétnych dôkazov, ale aj na základe vlastného vedomia, svedomia a presvedčenia. Sudca rozhoduje aj na základe toho, že má nejaké životné skúsenosti, že nežije izolovane, že žije v akomsi priestore, že by mal mať aj cit pre spravodlivosť. Ja teraz nehovorím ani vo vzťahu k žalobcovi ani vo vzťahu k žalovanému. S určitosťou súd dospel k záveru, že takýto medzičlánok, v osobe fyzickej osoby, ktorá býva kdesi ďaleko sa konal v tomto období, nebavím sa teraz o konkrétnom prípade, len z toho dôvodu, že každý, kto chcel nadobúdať vlastníctvo k takýmto pozemkom takýmto spôsobom, je logické, že mal obavu kúpiť to priamo od spoločností, ktorých konatelia sú známi aj z iných káuz, tak sa tam našiel niekto – je to nespochybniteľné. Nehovorím, že v tomto konkrétnom prípade takto to bolo, lebo dôkazy nie sú, ale určite to spochybňuje, či niektoré osoby, ktoré takýmto spôsobom nadobudli vlastníctvo k pozemkom, ktoré obhospodarovali naši dedovia, naši otcovia prišli fakt s takým vedomím, že je to všetko v poriadku… Buďme objektívni, vchádzajme z dôkazov, vezmime do úvahy, že pokiaľ sa týka Ing. Kisku – nadobudol to v dobrej viere, že je vlastníkom, veriac v akt štátu, poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu… Beriem aj túto skutočnosť, ale koho sa týka otázka dobrej viery a vlastníctva? Žalobcu alebo žalovaného? Veď obaja konali v dobrej viere, obaja to nadobudli v dobrej viere, verili v akt štátu, verili katastru. Tento to užíval tak, že dal do nájmu, v roku 2015 dostal od toho ešte nájom a je tu druhý – Ing. Kiska, ktorý hovoril, že chodil sa tam pozerať, zastavil sa tam autom, došlo k nejakým zmluvám o budúcich zmluvách…”

“Sú tu dvaja. A tieto ústavné princípy hovoria, že pokiaľ je to tak, treba rozhodnúť zásadou spravodlivosti. Čo to je spravodlivosť? Je adekvátna zákonnosti? No samozrejme, že nemôže byť protizákonná. Spravodlivosť je to, čo sa musí nájsť v spravodlivom rozhodnutí súdu. A nebyť súdov na území tejto Slovenskej republiky, tak tento štát by ťažko mohol dobre fungovať. Je to jediná jedna fungujúca inštitúcia. Nebyť súdov, občan, právnická osoba, fyzická osoba, ktokoľvek, by sa nemal na koho obrátiť. Ktokoľvek iný, počnúc Vládou SR, Národnou radou SR atď. nemá rozhodovaciu právomoc. Preto som aj prekvapený, že niekto hovorí, že máme 30-percentnú dôveryhodnosť, to som šokovaný, ale nech to tak bude. Súd musí spravodlivo rozhodnúť. A pýtam sa teda strán konania, účastníkov konania, v prípade, že by súd bol zamietol žalobu, viete, to je prvostupňové rozhodnutie možno že sa to tak aj udeje. Čo by sa teda udialo? No udialo by sa to, že pán Franc, jeho dedo by prišli zákonným spôsobom posväteným týmto súdom o to, čo v skutočnosti mali. Bol by zostal vlastníkom týchto pozemkov a ďalších, ktoré tam kúpil pán Ing. Kiska. Bolo by to spravodlivé rozhodnutie? Teraz keď som rozhodol tak ako som rozhodol, čo sa udialo – skutkovo sa bavme – nič sa neudialo. To, čo patrilo pánovi Kiskovi má. To o čo prišiel zavinením, ja nehovorím, že zavinením pána Kisku, ale zavinením rôznych expertov, musíme to tak nazvať, viem o čo rozprávam, viem aká bola činnosť toho katastra, stane sa vlastníkom toho, čoho vlastníkom bol. A pán Ing. Kiska má predsa nárok na vrátenie finančných prostriedkov od toho, od koho to kúpil. Jednoducho pán Kiska dostane peniaze, a on dostane majetok.”

“Myslíte si že toto rozhodnutie je nespravodlivé? Chce ho niekto spochybniť? Môže podaním odvolania, ale ja som presvedčený, že pokiaľ tu niekto má trošku etiky, charakteru a cti, tak nebude spochybňovať toto rozhodnutie. Ale aj napriek tomu, súd sa môže mýliť, ja sa môžem mýliť v svojom rozhodnutí, ak by som sa nemohol mýliť, tak by som nepovedal, že je možný opravný prostriedok, Poučujem strany v konaní, že proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.”

Zdroj: hs.sk