Dr. Stanley Plotkin je známy lekár, ktorý zohral veľmi významnú úlohu pri výrobe viacnásobných vakcín.

Všeobecne je známy ako jeden z „duchovných otcov“ očkovacích látok, „lieku“, o ktorom sa hovorí, že zachránil milióny životov a ktorý intenzívny marketing označuje za jeden z najúspešnejších liečebných pokrokov v histórii medicíny.

Každý, kto tento obraz a bezpečnosť vakcín spochybňuje, často čelí drsnému výsmechu, a to aj napriek tisíckam vedeckých štúdií uverejnených v odborných lekárskych časopisoch, ktoré silne oponujú konvenčnému poznaniu o vakcínach prezentovaného štátom a ním riadenými regulačnými úradmi.

Skôr, ako sa dostaneme k Plotkinovmu svedectvu, chceme zdôrazniť niekoľko vecí.

Kontroverzia ohľadne očkovania

Niečo tu totiž nesedí. Keď sa prezentujú informácie a dôkazy ukazujúce, že vakcíny nie sú také bezpečné, ako sa nazdávame, máme sklon reagovať výsmechom alebo mlčaním.

Vezmime si napríklad hliník. Do vakcín sa pridáva približne sto rokov bez akéhokoľvek testovania na bezpečnosť.

Nejestvujú žiadne patričné štúdie, ktoré by dokazovali, že je injekčné podanie hliníka dieťaťu bezpečné. Na druhej strane existuje množstvo štúdií, ktoré ukazujú, že hliník telo neopúšťa, ale v ňom, naopak,  zostáva, putujúc do vzdialených orgánov, až nakoniec končí v mozgu.

Toto je jeden z  mnohých príkladov ukazujúcich, že vakcíny nie sú také bezpečné, za aké ich vyhlasuje marketing. Odpoveďou na tieto štúdie je však často úplné ticho alebo výsmech.

Po tom, čo vedci zistili, že hliník z vakcín je prenášaný do mozgu prostredníctvom takzvaných makrofágov (bielych krviniek), bola minulý rok uverejnená ďalšia štúdia, ktorá sa tejto téme prizrela bližšie skúmaním mozgov množstva autistických ľudí.Keď mozgy otvorili, zistili najväčší obsah hliníka, aký bol kedy nameraný, ešte vyšší, než u pacientov s Alzheimerovou chorobou.

K tejto a ďalším štúdiám sa môžete dostať v  tomto článku (v angličtine).

Myšlienka, že vakcíny nie sú úplne bezpečné, získala veľkú pozornosť vtedy, keď na verejnosti vystúpil jeden z hlavných autorov štúdie z roku 2004.

Jeho meno je Dr. William Thompson, v CDC (Centrum pre kontrolu ochorení v USA) je vedúcim výskumníkom a bol spoluautorom jednej z najcitovanejších štúdií na odhalenie akejkoľvek spojitosti medzi vakcínou MMR a autizmom. Štúdia údajne zistila:

„Sú teraz presvedčivé dôkazy, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke nespôsobuje autizmus ani žiadne konkrétne subtypy poruchy autistického spektra.“ ( zdroj)

O desať rokov pôvodnú štúdiu spochybnil, tvrdiac:

„Spoluautori [z CDC] naplánovali stretnutie na zničenie dokumentov vzťahujúcich sa k štúdii [o vakcíne MMR]. Stretli sa všetci štyria zostávajúci spoluautori a do zasadačky priniesli veľkú nádobu na odpadky, aby si prezreli  všetky tlačené dokumenty, ktoré sa podľa nás mali vyradiť a nahádzali ich do obrovského odpadkového koša.“ ( zdroj)

Známa spojitosť medzi vakcínou MMR a autizmom existuje, no dôkazy boli zničené.

O dva roky neskôr sa dali dokopy desiatky vedcov z CDC, aby vydali verejné vyhlásenie ohľadom svojho znepokojenia z farmaceutických spoločností a nadnárodných korporácií ako je Coca Cola a ich spojitosti s vedeckými zisteniami, ktoré urobila a publikovala CDC. ( zdroj)

Konflikty záujmov vo vedení štátnych dozorných orgánov

Nie je to prvý raz, čo bola CDC obvinená z tohto druhu zneužitia úradnej moci. Pomerne nedávno priniesli médiá správu o náhlej rezignácii lekárky Brendy Fitzgeraldovej, menovanej v júli 2017 do vedenia CDC.

K jej rezignácii došlo po tom, čo časopis  Politico uverejnil článok odhaľujúci konflikt záujmov v prípade pochybných investičných rozhodnutí prijatých Fitzgeraldovou po tom, ako sa stala najvyššou predstaviteľkou verejného zdravotníctva.

Patrila medzi ne aj kúpa akcií tabakových, farmaceutických a zdravotníckych spoločností v hodnote tisícok dolárov. Viac o tom sa môžete dočítať  tu.

Odhliadnuc od mnohých prípadov podvodov vzťahujúcich sa k očkovacej vede, existuje veľa štúdií a vedeckých faktov, ktoré jasne naznačujú, že očkovania nie sú celkom bezpečné.

Ako už bolo spomenuté, početné štúdie dokázali, že hliník, bežná zložka vakcíny, nemusí byť bezpečný. Štúdia uverejnená v časopise  EbioMedicine uviedla:

Za posledné dve desaťročia sa vo viacerých krajinách, vrátane Francúzska, objavilo niekoľko sporných záležitostí vyvolávajúcich obavy zo závažných nepriaznivých účinkov a podkopávajúcich dôveru v úrady zdravotnej starostlivosti, odborníkov a vedu (Larson a kol., 2011)

Vakcíny tiež obsahujú MSG, formaldehyd, bunky nedonosených ľudských plodov a veľa ďalších látok.

Dokonalým príkladom toho je skutočnosť, že Národný výnos o poškodení detským očkovaním (NCVIA) vyplatil rodinám poškodených detí miliardy dolárov.

Táto štatistika tiež vysvetľuje len jedno percento zo všetkých poškodených detí v dôsledku očkovania.  Premýšľajte o tom! Viac sa môžete dozvedieť  tu.

Čo by mali rodičia vedieť o očkovaní

Niečo je tu veľmi zle a rodičia by mali mať právo vybrať si, či očkovať alebo neočkovať svoje deti. Predstava, že nezaočkované deti sú hrozbou pre zaočkované deti a starších ľudí, je úplne mylná.

Aby sa toto udialo, museli by byť vakcíny stopercentne účinné po celý život, zabezpečovať nám úplnú imunitu, čo nie je tento prípad.

Sú napríklad zaznamenané epidémie osýpok u vysoko zaočkovaných populácií. Uvádzajú sa v ňom mnohé konkrétne prípady, kedy k takémuto šíreniu osýpok došlo.

Kolektívna imunita je teória, ktorá sa dá matematicky modelovať, nie je však exaktne vedecky dokázaná. No aj napriek tomu sa používa pri presviedčaní a klamaní ľudí na zaočkovanie ich detí.

Navyše, keď dôjde k epidémii osýpok, často ju zvaľujeme na nezaočkované deti, bez zmienenia sa o všetkých tých dospelých, ktorí druhé očkovanie nedostali, alebo ktorým imunita z očkovania už dávno vyprchala.

Zdá sa, že to jediné, o čo sa zaujímajú farmaceutické spoločnosti, je zisk. A často nie sú nijako potrestané, keď spôsobia populácii nejakú škodu, lebo zákony v skutočnosti chránia nie ľudí, ale farmaceutické spoločnosti pred akýmkoľvek ich pochybením.

To znamená, že si kvôli svojmu produktu nemusia robiť absolútne žiadne starosti a nebudú zaň brané na zodpovednosť.

Lekárska profesia je kupovaná farmaceutickým priemyslom, nie iba čo sa týka výkonu medicíny, ale aj čo sa týka výučby a výskumu. Akademické inštitúcie tejto krajiny sa nechávajú platiť zástupcami farmaceutického priemyslu. Podľa mňa je to hanebné.

– Arnold Seymour Relman (1923-2014), profesor medicíny na Harvardovej univerzite a bývalý šéfredaktor časopisu  New England Medical Journal

Svedectvo

Vývoj našich vakcín je očividne sporný, čo je ďalej opísané nižšie. Nasledovné interview bolo vybrané z videa Dr. Stanleyho Plotkina hovoriaceho pod prísahou.

Pripúšťa v ňom, že na testovanie vakcín boli využívané siroty, mentálne postihnuté deti, nemluvňatá, deti a populácie spadajúce pod koloniálnu nadvládu.

Na základe môjho výskumu by niektorými príkladmi mohli byť indiánske a eskimácke populácie v Kanade, ktoré boli využívané na testovanie farmaceutickými spoločnosťami, ako aj americkým programom MK Ultra.

Je to nesmierne neetické, niečo podobné čo sa dialo v koncentračných táboroch nacistického Nemecka a dokonca sa stále deje aj dnes na miestach, ako sú Afrika a India.

ATTY: Využili ste niekedy na skúmanie experimentálnych vakcín siroty?

PLOTKIN: Áno.

ATTY: Využili ste niekedy na skúmanie experimentálnych vakcín mentálne postihnutých?

PLOTKIN: Nespomínam si, že by sa niekedy robili štúdie na mentálne postihnutých jedincoch. V tom čase, v šesťdesiatych rokoch, nešlo o nezvyčajný postup.

ATTY: Vy teda hovoríte – prepáčte, nie je mi jasná vaša odpoveď. Využili ste niekedy mentálne postihnutých na výskum nejakej experimentálnej vakcíny?

PLOTKIN: Hovorím len, že si konkrétne nespomínam, že by sme to robili, no bolo to v šesťdesiatych rokoch, robiť to nebolo vtedy nezvyčajné. A nebudem popierať, že som to možno robil.

ATTY: Takže, je tu článok s názvom „Oslabenie RA 27/3 vírusu ružienky vo WI38 ľudských diploidných bunkách.“ Poznáte ten článok?

PLOTKIN: Áno.

ATTY: Je jedna z vecí, ktoré sa v tom článku píšu, že vakcína RA 27/3 bola podaná 13 séronegatívnym mentálne postihnutým deťom?

PLOTKIN: Dobre. Nuž, áno, v tom prípade som to robil.

ATTY: Vyjadrili ste sa niekedy, že je lepšie robiť experimenty na tých, u ktorých je menšia pravdepodobnosť byť prínosom pre spoločnosť, ako sú deti s postihnutím, než na deťoch či dospelých bez postihnutí?

PLOTKIN: Konkrétne si nespomínam, ale je to možné.

ATTY: Spomínate si, že ste niekedy písali vydavateľovi „Etiky pri experimentoch s ľuďmi“?

PLOTKIN: Konkrétne si nespomínam, ale je to možné.

ATTY: Podám vám to, čo je označené ako Dôkaz 43. Spoznávate tento list, ktorý ste napísali vydavateľovi?

PLOTKIN: Áno.

ATTY: Napísali ste tento list?

PLOTKIN: Áno.

ATTY: Je jedna z vecí, ktoré ste napísali: „Otázkou je, či máme vykonávať experimenty na plne fungujúcich dospelých a deťoch, ktoré sú potenciálnymi prispievateľmi pre spoločnosť, alebo vykonávať úvodné štúdie na deťoch a dospelých, ktorí sú ľuďmi formou, no nie spoločenským potenciálom?“

PLOTKIN: Áno.

ATTY: Využili ste niekedy na výskum experimentálnej vakcíny malé deti matiek, ktoré boli vo väzení?

PLOTKIN: Áno.

ATTY: Využili ste niekedy na skúmanie experimentálne vakcíny jedincov pod koloniálnou nadvládou?

PLOTKIN: Áno.

Celé svedectvo

Celé svedectvo si môžete pozrieť nižšie. Ide o prvé video z 9 dielneho seriálu na kanáli YouTube.