Článok bol zverejnený 21. apríla 2002 v britských novinách The Guardian. Grafické úpravy a medzititulky doplnené prekladateľom. Milióny Britov boli súčasťou vývoja bakteriologických zbraní. Rozsiahle územia Británie boli vystavené baktériam sprejovaným v rámci utajovaných testov.  Ministerstvo obrany premenilo veľké časti krajiny na jedno obrovské laboratórium za účelom vykonať sériu tajných testov bakteriologických zbraní na verejnosti. Čerstvo zverejnená vládna správa poskytuje po prvý raz podrobnú oficiálnu históriu britských pokusov s biologickými zbraňami z rokov 1940 až 1979.


Mnohé z týchto testov zahŕňali vypúšťanie potenciálne nebezpečných chemikálií a mikroorganizmov nad rozsiahlymi obývanými oblasťami bez informovania verejnosti.

Aj keď detaily niektorých tajných pokusov sa objavili už v predošlých rokoch, táto 60-stranová správa odhaľuje nové informácie o viac ako 100 utajovaných experimentoch.

Správa odhaľuje, že vojenský personál bol poučený každému "dotieravému vyšetrovateľovi" testov povedať, že sa jedná o súčasť výskumných projektov ohľadom počasia a znečistenia ovzdušia.

Testy vykonávané vládnymi vedcami z Porton Down boli určené na to, aby pomohli ministerstvu obrany odhadnúť zraniteľnosť Británie, ak by Rusi vypustili nad krajinu mraky smrteľných baktérií.

Vo väčšine prípadov tieto pokusy nepoužívali biologické zbrane ale alternatívy, o ktorých sa vedci domnievali, že budú napodobňovať správanie bakteriologických zbraní a o ktorých ministerstvo obrany tvrdilo, že sú neškodné. Ale rodiny z určitých lokalít, ktoré mali deti s vrodenými poškodeniami, sa dožadujú verejného vyšetrovania.

Letecké rozprašovanie sulfidov zinočnato-kadmiových

Jedna z kapitol správy s názvom "Testy s fluorescenčnými časticami" ukazuje, ako v rokoch 1955-1963 lietadlá prelietavali od severovýchodu Anglicka pozdĺž južného a západného pobrežia až k špic Cornwallu a sypali na obyvateľstvo obrovské množstvá sulfidu zinočnato-kadmiového (zinc cadmium sulphide). Chemikálie boli vetrom zaviate kilometre do vnútrozemia a jeho fluorescencia umožňovala monitorovanie jeho rozptylu. Pri inom pokuse využívajúcom sulfidy zinočnato-kadmiové bol ťahaný generátor pozdĺž cesty poblíž Frome v Somersete, kde rozprašoval chemikálie po dobu jednej hodiny.

Aj keď vláda trvala na tom, že chemikália je bezpečná, kadmium je uznávané ako príčina rakoviny pľúc a počas druhej svetovej vojny bolo považované Spojencami za chemickú zbraň.

Plošné rozprašovanie baktérií

V ďalšej kapitole s názvom "Pokusy s pokrytím rozsiahlych oblastí" ministerstvo obrany popisuje, ako bol v rokoch 1961-1968 viac než jeden milión ľudí pozdĺž južného pobrežia Anglicka od Torquay až po New Forest vystavený baktériam, vrátane e.coli a bacillus globigii, ktoré napodobňujú správanie antraxu. Baktérie boli rozprašované vojenskou loďou Icewhale zakotvenej poblíž pobrežia Dorsetu, ktorá rozprašovala tieto mikroorganizmy do oblasti s polomerom 7-15 km.

Správa tiež odhaľuje detaily pokusu DICE v južnom Dorsete v rokoch 1971-1975. Tie zahŕňali amerických a britských vedcov, ktorí rozprašovali do vzduchu masívne množstvá baktérie serratia marcescens, spolu s imitátorom antraxu a fenolmi. (pozn. prekladateľa: je zaujímavé, že baktéria serratia marcescens býva spomínaná v súvislosti s baktériami z chemtrails a spôsobuje zápaly pľúc)

Baktérie vypúšťané do tunelov metra

Podobné baktérie boli vypustené v rokoch 1952-1964 v rámci "Testov sabotáže". Tieto testy mali za úlohu určiť zraniteľnosť veľkých vládnych budov a prostriedkov verejnej dopravy. V roku 1956 boli počas doby obeda baktérie vypustené do Londýnskeho metra, pozdĺž Northern Line medzi Coliers Wood a Tooting Broadway. Výsledky ukázali, že sa organizmy rozptýlili do vzdialenosti asi 10 míľ (15 km). Podobné testy boli podniknuté v tuneloch prechádzajúcich popod vládne budovy vo Whitehall.

Baktérie prichytené k pavučinovým vláknam

Experimenty podniknuté v rokoch 1964-1973 zahŕňali prichytenie baktérií k vláknam pavučín v krabiciach s cieľom otestovať, ako budú baktérie prežívať v rôznych podmienkach. Tieto testy boli vykonané v desiatke lokalít po celej krajine, vrátane Londýnskeho West End, Southampton a Swindon. Okrem toho bolo podniknutých vyše desať menších lokálnych testov v rokoch 1968-1977.