Približne pred piatimi rokmi nastali vo vlastníckej štruktúre viacerých stredoeurópskych médií zásadné zmeny, čo bolo spôsobené súbehom viacerých okolností. (Foto: Flickr)

Masívny prechod z printových médií do online priestoru prebiehal takým spôsobom, že zvyčajne platený obsah bol k dispozícii zadarmo. Printové médiá neboli schopné urobiť akúsi tichú dohodu, že exkluzívny obsah spoplatnia, čo viedlo k „samovražednému“ stavu, keď takmer celý obsah článkov bol zadarmo, čo viedlo k masívneho poklesu printových vydaní denníkov. Súčasne s tým súvisel však aj pokles tržieb, a teda aj ziskovosti médií.

Pritom vlastnícka štruktúra médií v strednej Európe sa zásadne menila na prelome milénií. Vtedy sa v strednej Európe masívne angažovali predovšetkým nemecké vydavateľské domy, konkrétne spoločnosť Bertelsmann. V Českej republike rovnako ako v Slovenskej republike bola táto spoločnosť majoritným, alebo aspoň veľmi významnými akcionárom takmer všetkých mienkotvorných médií. Keď nemeckí akcionári videli, že ich akcionárske angažmán stráca ekonomické opodstatnenie, keďže zisky ich stredoeurópskych divízií prudko klesali, rozhodli sa týchto aktív čím skôr zbaviť.

Ich veľkým šťastím bolo, že v čase, keď sa rozhodli z akcionárskej štruktúry vycúvať, vstupoval do politického ringu v Českej republike miliardár Andrej Babiš. Vďaka svojmu vstupu do politiky bol Andrej Babiš ochotný naraz kúpiť vydavateľský dom MAFRA, ktorý obsahoval zásadné mienkotvorné denníky ako Mladá fronta DNES či Lidové noviny a okrem iného sa tak Andrej Babiš stal aj mediálnym magnátom.

Približne v tom istom čase sa chcela spoločnosť Bertelsmann zbaviť svojich aktív aj na Slovensku. A nemeckí vlastníci mali tiež obrovské šťastie, keďže ich záujem odísť zo slovenského trhu sa časovo prekrýval s práve vrcholiacou mega korupčnou kauzou Gorila. V nej sa hlavným korupčným protagonistom stala najväčšia investičná spoločnosť na Slovensku Penta Investments. No a práve akútna potreba spoločnosti Penta mať svoj „mediálny atómový kufrík“ viedla k snahe kupovať za veľmi premrštené ceny mienkotvorné médiá na Slovensku.

Kým kúpa spoločnosti vydávajúcej denníky Plus JEDEN DEŇ a Plus 7 dní rovnako ako ekonomického magazínu Trend prebehla hladko a Penta sa stala stopercentným akcionárom, v prípade denníka SME to také ľahké nebolo. Spoločnosť Bertellsmann v denníku SME vlastnila len päťdesiat percent a ďalší akcionár PSIS nebol ochotný svoj podiel vo vydavateľstve predať. Zároveň s tým sa vzbúrila aj značná časť redakcie, ktorá odmietla byť „ opantaná“, čo v konečnom dôsledku viedlo k odchodu časti redakcie. Odídenci potom s pomocou technologickej firmy Eset dostali šancu vytvoriť nový mediálny projekt Denník N. Po dlhých a strastiplných rokovaniach sa nakoniec redakcia denníka SME a spoločnosť Penta dohodli, že Penta bude nakoniec len minoritným akcionárom s akcionárskou kontrolou vo výške štyridsaťpäť percent.

Po istom čase však v Pente pochopili, že táto investícia nedokáže naplniť ich očakávania, keďže vplyv spoločnosti na redakčnú politiku bol mizivý. Zároveň však pravicovo-liberálny denník SME trpel značnou reputačnou záťažou, keďže na jednej strane veľmi nevyberavo kritizoval údajné korupčné praktiky predovšetkým ľavicových vlád, na strane druhej jeho výrazným akcionárom bola finančná skupina, ktorá sa na Slovensku stala ikonou korupcie.

Táto schizofrénia trvala mnoho rokov a viedla šéfa vydavateľstva Petit Press, vydávajúceho okrem iného aj denník SME, Alexeja Fulmeka k snahe vymeniť akcionárov. Po dlhom čase sa mu to nakoniec podarilo. Zmena v akcionárskej štruktúre vydavateľstva Petit Press bola ohlásenia 22. apríla tohto roku a spoločnosť Penta teda vystrieda investičný fond Media Development Investment Fund, ktorého pôvodným zriaďovateľom bola nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundations, ktorú založil anglický miliardár maďarského pôvodu George Soros. Ten je známy okrem toho aj tým, že v roku 1992 urobil masívnu finančnú špekuláciu proti libre, ktorá mu vyniesla zisk vyše miliardy libier. Tento podľa pravicových kruhov filantrop takto pochybne a neeticky získané prostriedky používa po celom svete na politické nadácie s cieľom vytvárania otvorenej spoločnosti. Už v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ho totiž silne inšpirovala práca významného mysliteľa Karla Reimunda Poppera Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia.

V posledných dekádach teda George Soros masívne podporuje politické mimovládne organizácie s cieľom pretvoriť svet podľa svojich predstáv. A prostriedkami pri tom rozhodne nešetrí. Je všeobecne známe, že Open Society Foundations financuje okrem iného množstvo aktivistov takzvaných „democracy maker“, teda „výrobcov demokracie“, ktorí sa vždy vyskytujú vo svete na aktivistických miestach, kde sa niečo deje. Či už to bolo v Srbsku po bombardovaní, či počas Majdanu na Ukrajine.

Presadzovať liberálno-pravicový model politického usporiadania, zasahovať do politického vývoja suverénnych krajín sa stalo štandardom práce viacerých Sorosom platených organizácií. Sarkasticky povedané, teda skutočnosť, že sa Sorosom vytvorený fond stáva akcionárom krajne tendenčného a aktivistického vydavateľstva Petit Press, a predovšetkým ich vlajkovej lode denníka SME, dáva logiku. Miesto cynických, ale pragmatických oligarchov regionálneho formátu sa stáva majiteľom hlasnej trúby agresívnej verzie liberálnej demokracie priamo Sorosov fond. Človek by dokonca s istou mierou cynizmu mohol konštatovať, že všetko je tak, ako má byť. Mentálny súzvuk osadenstva denníka SME s názormi, ktoré presadzuje George Soros, je takmer dokonalý.

Iste, namieste sú otázky, či je v poriadku a vhodné, ak médiá vlastní fond, ktorého cieľom nie je tvorba nezávislej žurnalistiky, ale presadzovanie liberálnej ideologickej doktríny, presadzovanie intervencionistického typu zahraničnej politiky a množstvo ďalších pochybných aktivít. Ale ako sa ukazuje, očakávať od médií objektívnosť, nestrannosť, eliminovať z nich politický aktivizmus sú očakávania z dokonalého sveta, a v tom ani náhodou nežijeme.

Roman Michelko