Dňa 30.5.2022 bolo vo veci blogov a oznámenia vyhlásené rozhodnutie. V časti bol JUDr. Peter Weis spod návrhu Revíznej komisie oslobodený, v časti neprávoplatne uznaný za vinného.

Stav pred odvolacím konaním na základe stručného odôvodnenia disciplinárneho senátu považujeme za pomerne priaznivý a ak sa výrazným spôsobom nezmení rozhodovacia prax odvolacích senátov, očakávame konečne oslobodzujúce rozhodnutie.

Bližšie informovať aktuálne nechceme, je to otázka taktiky obhajoby.

Zaujímavé je však iné. V rámci konania sme sa dozvedeli, že disciplinárny senát názor verejnosti v celosti odignoroval a pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani jeden z došlých podporných listov, čí petíciu. Ani napriek návrhu na vykonanie dokazovania v tomto rozsahu sa tieto listiny v rámci prvostupňového konania neoboznamovali, a to napriek tomu, že boli do spisu priebežne všetky riadne zaradené.

Senát si bez ohľadu na listy, ktoré smerovali k vysvetleniu, kto ako chápe a chápal sporné blogy a oznam, vytvoril bez bližšieho odôvodnenia presne opačný názor a vyjadril obavu, že reálne hrozilo, že by verejnosť mohla vnímať oznam tak, že by sme boli schopní a ochotní za rúška do ľudí strieľať. Zrejme gumičkou do vlasov. Na držanie strelnej zbrane sa totiž vyžaduje povolenie (ale to samozrejme neskúmali). Pritom nemáme vedomosť o tom, že by na komoru prišlo čo i len jedno negatívne stanovisko verejnosti (disciplinárny návrh bol totiž v celosti zverejnený a písať mohli nielen priaznivci). Cca 700 samostatných písomných reakcií obyvateľov, petícia 14.600 obyvateľov a podporný list kolegov advokátov z Českej republiky ostali nepovšimnuté.

Čakáme teda na písomné vyhotovenie rozhodnutie najmä s ohľadom na fakt, že tak zástupca Revíznej komisie, ako aj senát sa stotožnili s tým, že ani jeden zo skutkov nesúvisí priamo s výkonom advokácie. Čo je samozrejme pravda. Budeme teda zrejme svedkom rozhodnutia, podľa ktorého je sloboda prejavu advokáta formálne obmedzená oproti inému bežnému človeku, aj keď je ešte stále v medziach zákonnosti a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Advokáti si teda budú v budúcnosti musieť dávať zrejme veľký pozor, ak ich niekto vo voľnom čase nafotí v teplákovej súprave alebo pri okopávaní zemiakov. Môže to totiž vyvolať obavu, že sa tak zníži pozitívne vnímanie advokátskeho stavu.

Akoby sa neznížilo už len tým, že komora prekonala „pandémiu“ bez jediného vecného vyjadrenia k paralelnej vyhláškovej právnej úprave. Ani jeden vecný článok k neexistencii účinných prostriedkov nápravy. Ale veď im bolo dobre. Oni si vlastne žiaden postupný zánik materiálneho právneho štátu nevšimli. Forma nad obsah, ale o tom sme už písali.

Disciplinárne konanie bolo stretom dvoch nekompatibilných paralelných vesmírov. Vecná argumentácia ohľadne falošnej pandémie a odôvodnenie existencie verejného záujmu bolo kompletne odignorované. Dôležité bolo len a výlučne použitie konkrétnych slovných spojení. Chvíľami to znelo ako vysvetľovanie vydavateľa časopisu o vtipoch, ktorý musí presvedčiť svojho čitateľa, ktorý vo vtipoch vidí vážne ohrozenie aktuálneho štátneho zriadenia, že vtip je naozaj vtipom. Je to inak v reáli nesmierne ťažké. Kde nie je prijímač, môže byť aj 300 vysielačov. Správa nedorazí. Kognitívna disonancia.

Najviac sa tešíme na odôvodnenie prezumpcie správnosti právnych aktov s ohľadom na mieru zásahu do ľudských práv, najmä práva na život a zdravie. Najmä v právnom poriadku, kde v danom čase zámerne neexistujú efektívne (rýchle) prostriedky nápravy. Pre laika to znamená asi toto: najprv dodržiavaj všetko, čo ti prikážu a keď na to prípadne zomrieš, súdiť sa budú až pozostalí. Počkáme, vraj to v rozhodnutí bude. Ústavný súd sa tomu elegantne vyhol, počkajme, s akým konštruktom príde disciplinárny senát v zložení

  • Mgr. Peter Serina
  • JUDr. Martin Bednárik
  • JUDr. Roman Hamala, LL.M

Peter Weis