Vedci z University College v Londýne zistili, že pred 8,6 tisíc rokmi počet obyvateľov v Južnej Amerike začal prudko klesať v dôsledku nepredvídateľného dažďa. Je to uvedené v článku Science News. (Foto: Pixabay)
Vedci podľa portálu analyzovali sedimenty, ktoré spadajú pod 1,4 tisíc juhoamerických archeologických nálezísk a vykonali 5,4 tisíc radiouhlíkových datovaní. Ohodnotili zmeny v zrážkach a tiež výkyvy v populačnej hladine od 12 tisíc do dvetisíc rokov späť podľa počtu pamiatok postavených v určitom období.
Podľa výsledku sa najvýraznejšie výkyvy zrážok a výrazný pokles počtu vtedajších ľudí vyskytoval v severných tropických oblastiach Južnej Ameriky.
Asi pred 8,2 tisíc rokmi ľudia opustili svoje skôr obývané územia, pričom nepredvídateľné poveternostné podmienky mohli spôsobiť prechod zo zbierania a lovu na usadlý spôsob života.
Počas 2,6 tisíc rokov sa začali vyskytovať obdobia extrémne suchých a extrémne vlhkých podmienok, ktoré mali negatívny vplyv na zdroje potravín každých päť rokov.
Ľudia nemohli predpovedať, kedy nastane sucho alebo silné zrážky. Pred šesť tisíc rokmi sa však skupiny lovcov a zberačov vrátili na skôr opustené územia, keď sa dažde stabilizovali.
Zdroj: hs.sk
