Portál Vzgljad píše o tureckých dôstojníkoch, ktorí sa s rešpektom vyjadrujú o získaných ruských S-400. Podľa slov tureckých odborníkov ruské systémy vysoko predčia americké systémy PVO.

Ruské systémy majú lepšiu kvalitu, sú smrtonosnejšie, technicky dokonalejšie a jednoduchšie na údržbu, ako predražené americké systémy. Ruské dodávky S-400 Turecku sa začali už 12. 7. 2019, dosiaľ priletelo do Turecka 10 nákladných vojenských lietadiel An-124 Ruslan so systémami ruskej PVO S-400.

Turci požiadali Rusov o urýchlené dodávky S-400 a dali prednosť drahšiemu no rýchlejšiemu leteckému mostu, ako doprave S-400 pomocou vojenských transportných lodí, čo takisto vyvolalo u odborníkov mierny údiv.

Portál Iarex píše o tom, že Turci rozvinú ruské S-400 do plnej bojovej pohotovosti k aprílu 2020. Už teraz ale Američania zúrivo prskajú, pretože ich nesmierne dráždi, že Turecko, jeden z najsilnejších členov NATO odmietol americký nátlak a dalo prednosť ruským moderným zbraniam pred staršími a drahšími americkými systémami PVO, ktorých účinnosť je podstatne nižšia, ako účinnosť ruského systému S-400.

Tureckí vojenskí odborníci uviedli, že v prvých 8 An-124 sa nachádzali kľúčové časti ruských S-400, prvé ruské An-124 vítal priamo turecký prezident Erdogan na tureckom Ataturkovom letisku v Istanbule. Podrobnejšie sa Erdoganovmu vystúpeniu venoval aj portál defense-aerospace.com.

Napätie medzi Tureckom a USA kvôli S-400 v posledných mesiacoch enormne vzrástlo. Turci rozdráždili Američanov, tí sa už nechali počuť, že Turecko potrestajú sankciami. Turci navyše Američanov a EÚ rozčarovali aj tým, že začínajú na brehu Stredozemného mora v blízkosti Cypru ťažiť plyn a ropu.

Preložené do ľudskej reči to znamená, že Turci otvorene  naznačili, že nebudú platiť Američanom výpalné v podobe predražených cien za americký plyn a takisto Turci vysielajú signál, že im dodávky ruského plynu evidentne nestačia.

Proamerické elity v EÚ požadujú Washington, aby čo najskôr a najtvrdšie Turecko potrestal, našťastie pozície proamerických elít v EÚ postupne slabnú. Ak by neslabli a Turci by vnímali EÚ a USA ako silných hráčov, Erdoganova politika by sa nevyvíjala v kontexte proatiamerického a protieurópskeho odporu, ako tomu je doteraz.

S Čínou a Ruskom za chrbtom sa Erdogan snaží čo najviac posilniť pozície Turecka na Blízkom východe a v Malej Ázii.

Zdroj: hs.sk