Portál RusVesna vysvetľuje, prečo Rusi v Bolívii nezasiahli podobne ako vo Venezuele a uznali novú bolívijskú vládu, ktorá povedie Bolíviu do najbližších volieb. (Foto: Wikimedia)
Rusko v prvom rade má minimálne ekonomické záujmy v Bolívii a neinvestovalo do bolívijskej ekonomiky také financie ako vo Venezuele. Ďalej bolívijský prezident Evo Morales a spolu s ním mnoho ďalších politických lídrov krajiny reagovali podobne ako Janukovyč na Ukrajine a rezignovali. Ich rezignácia (či už pod nátlakom alebo dobrovoľná) mení situáciu v krajine, Rusko akceptuje legitímny vývoj v Bolívii a priznalo politickú legitimitu senátorke Jeanine Áňezovej. To čo sa v Bolívii udialo je v súlade s bolívijskými zákonmi, s rozhodnutím Evo Moralesa možno nesúhlasiť, je však potrebné ho akceptovať. Rusko dodržiava na rozdiel od USA normy medzinárodného práva.
Evo Morales je bývalý prezident a vybral si eventualitu rezignácie sám. Morales neustrážil svoje postavenie, väčšina armády a polície sa (na rozdiel od Venezuely, kde armáda a polícia podporuje Madura) postavila proti Moralesovi a takisto požadovala jeho odchod. Rusko je pripravené rokovať a komunikovať aj s Jeanine Aňezovou, závisí od bolívijskej političky aký postoj zaujme. Geopolitický význam Bolívie je podstatne menší, ako význam Kuby či Venezuely, okrem toho vnútropolitický zápas v Bolívii sa nekončí a bude pokračovať, ako už avizoval samotný Morales, ktorý má stále dostatok stúpencov v krajine.
Problém Eva Moralesa spočíva v tom, že môže byť podľa bolívijskej ústavy bolívijským prezidentom len dve volebné obdobia za sebou. Morales sa chystal na svoje tretie volebné obdobie a to sa snažil presadiť pomocou referenda, čo sa mu však nepodarilo. Evo Morales sám priznal, že referendum o tom, či sa môže stať tretí krát za sebou bolívijským prezidentom, nevyšlo v jeho prospech. Nasledoval ďalší krok, v ktorom sa Morales obrátil na Najvyšší súd Bolívie a ten jeho kandidatúru za prezidenta v treťom volebnom období odobril.
Evo Morales zvažoval dve možnosti. Prvou je odchod do exilu s možnosťou neskoršieho návratu z exilu do krajiny, pretože v krajine má stále dostatok sympatizantov aj v radoch armády či polície a podľa viacerých politických expertov sa Bolívia po odchode Moralesa môže dostať do značných politických problémov a chaosu, takže Morales sa môže vrátiť s gloriolou bolívijského záchrancu. Pri druhej možnosti by Morales ostal a hrozilo by, že sa krajina ponorí do občianskej vojny, čo by malo negatívny dopad pre celú Bolíviu. Morales uprednostnil záujmy a bezpečnosť krajiny pred osobnými záujmami a situáciu v krajine nedramatizoval, pretože občianska vojna je to posledné, čo by Bolívia potrebovala.
Moralesovi ponúklo politický exil Mexiko. Evo Morales v pozícii možného prezidenta Bolívie prakticky skončil, to však neznamená že sa nemôže angažovať ako predstaviteľ politickej strany, túto skutočnosť avizoval aj samotný Evo Morales.
Čo sa týka porovnávania Bolívie a Ukrajiny, je tu z pohľadu Ruska jeden dôležitý rozdiel. Ukrajinu a Ukrajincov vnímajú Rusi ako bratskú krajinu a dôležitú krajinu aj z geopolitického hľadiska. Majdan na Ukrajine a ukrajinskí politici, ktorí sa na základe Američanmi zinscenovaného Majdanu zmocnili vlády na Ukrajine predstavujú hrozbu pre Rusko. Vo Venezuele sa ocitli v ohrození ruské financie vložené do venezuelského ropného priemyslu a energetiky. Vzťahy Ruska a Bolívie neboli výrazne rozvinuté, Bolívijci v Moralesovej ére sami viaceré návrhy Ruska odmietli (na rozdiel od Kuby a Venezuely, ktorých predstavitelia svoje politické kroky s Ruskom a Čínou tesnejšie koordinujú).
Zdroj: hs.sk
