Mimozemšťané již navštívili Zemi, ale před vývojem člověka, tvrdí vědci
14. září 2019 Redakce AC24 Ze světa 429980 11
Mimozemšťané jen čekají na hvězdy, aby Zemi zase mohli navštívit. Studie naznačuje, že inteligentní mimozemský život se spoléhá na pohyb hvězdných systémů k cestování po Mléčné dráze. (Foto: Pixabay)
 

 
Loading...

Studie zveřejněná v The Astronomical Journal poskytuje potenciální odpověď na Fermího paradox, který zpochybňuje, proč lidé nikdy nezjistili známky mimozemské inteligence.

Vědci říkají, že mimozemšťané možná pracovali na své další cestě na Zemi, ale spoléhají na pohyby hvězd, aby se dostali ke konkrétním cílům.

„Pokud při pokusu o vyřešení tohoto problému nezohledňujete pohyb hvězd, máte v zásadě ještě jedno ze dvou řešení,“ řekl portálu Business Insider Jonathan Carroll-Nellenback, vedoucí studie a počítačový vědec. „Nikdo neopouští svoji planetu, nebo jsme ve skutečnosti jedinou technologickou civilizací v galaxii.“

Hvězdné systémy se pohybují různými cestami v různých rychlostech. Hvězdy a jejich planety však mohou obíhat na oběžné dráze blíže k jinému systému.

Carroll-Nellenback řekl, že mimozemšťané by mohli takovou událost využít k přesunu z jednoho místa na druhé. Protože hvězdné systémy obíhají blíže, může to urychlit jejich cestu.

Může to však trvat roky, než se hvězdy přiblíží. To by mohlo vysvětlit Fermího paradox a důvod, proč se pokročilé civilizace šíří po Mléčné dráze.

Další nápad, který vědci navrhli, je, že mimozemšťané už možná navštívili Zemi, ale předtím, než se člověk vyvinul. Návrat mimozemského života může trvat několik generací.

Vědci vysvětlili, že naše sluneční soustava obíhá Mléčnou dráhu každých 230 milionů let. Pokud cizinci žijí na druhé straně galaxie, mohli by čekat miliony let, než se naše planeta přiblíží ke svému hvězdnému systému.

„Pokud je dost dlouhá miliarda let, tak to je jedno řešení Fermího paradoxu," řekl Carroll-Nellenback. „Obytné světy jsou tak vzácné, že musíte čekat déle, než se očekává, že vydrží jakákoli civilizace, než se objeví další.“

Pro studii vědci vytvořili počítačové modely, které simulovaly šíření civilizace v celé galaxii. Každý model ukázal různé scénáře založené na blízkosti civilizace ke hvězdným systémům.

Tým řekl, že Mléčná dráha může mít obyvatelné hvězdné systémy, které před lidmi zůstávají skryté. Odhady ukazují, že galaxie má až 100 miliard hvězd a 10 miliard planet podobných Zemi.

Vědci ukázali, jak vypadá Země očima mimozemšťanů

Výzkumní pracovníci Cornell University ukázali model, jak by Země vypadala, kdyby byla zkoumána na jiných planetách. Informoval o tom časopis Science.

Američtí vědci začali svou práci zkoumáním asi 10 000 snímků naší planety pořízenými satelitem NASA Deep Space Climate Observatory (DSCOVR), který leží v gravitačním rovnovážném bodě mezi Zemí a Sluncem, což umožňuje vidět pouze denní stranu planety. Snímky byly pořízeny v 10 specifických vlnových délkách každé 1 až 2 hodiny během let 2016 a 2017.

Pro simulaci mimozemského úhlu pohledu vědci redukovali obrázky do jediné hodnoty jasu pro každou vlnovou délku (10 „bodů“), která při vykreslování v průběhu času vytváří 10 světelných křivek. Ty představují to, co by vzdálený pozorovatel viděl, kdyby neustále sledoval Zemi po dobu více než 2 let.

Zdroj: medicaldaily.com

 

 
 
Loading...
loading...
sdílet na Facebooku sdílet na Twitteru sdílet na Google Plus sdílet na VKontakte

Hello World

Facebook komentáře
Disqus komentáře
Komentáře registrovaných uživatelů

Napište vlastní názor


EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

To sú nejaké blbiny. Aby nejaká civilizácia čakala kým prejde 200 miliónov rokov alebo len 20 aby sa niekde priblížila?

Momentálne sú fakty také že sme žiadne rádiové signáli civilizácií obdobných nám nezachytili.

A civilizácie rozvinuté podobne ako my na uhlíkovej báze by celkom prirodzene dospeli do rádiovej doby. Celý náš kozmický priemysel je na rádiových signáloch závislí. Prieskum slnečnej sústavy sa prevádza práve pomocou rádiových signálov a teleportov obrazu.

Rádiové signáli k nám prenikajú už spoza okraja Slnečnej heliosféry

Voyager 1 sa 8. septembra2012 nachádzal 121 AU (18 miliárd km) od Slnka, čo predstavuje 0,0019 svetelného roka. Je ďalej, než akákoľvek známa planéta v našej sústave, vrátane planétok Eris a 90377 Sedna. Nie je však ďalej, ako Oortov mrak či dlhoperiodické kométy. Signály z Voyageru 1 prídu na Zem za 16,8 hodiny. Jeho priemerná rýchlosť je približne 61 427 km/h (10% rýchlejšie ako Voyager 2).

V lete roku 2012 sa sonda nachádzala na hraniciach heliosféry, čo bolo zrejmé z prístrojových údajov. V máji 2012 bolo zaznamenané zvýšenie množstva kozmických lúčov, čo dopadajú na sondu. Ukazovatele sa však odvtedy pohybujú hore aj dolu, nie je teda jasné, kedy sonda definitívne opustí solárny priestor. Možné je aj to, že sa sonda nachádza v novej oblasti prepojenej s heliopauzou.[1]

Za predpokladu normálneho fungovania sondy museli byť v roku 2015 vypnuté ďalšie senzory. V roku 2025 sa očakáva úplné vyčerpanie energie.[1]

NASA si všimla, že Voyager 1 prichádza o svoju schopnosť natáčať sa vo vesmíre. Ak by sa sonda nebola schopná natočiť tak aby jej anténa smerovala k Zemi, NASA by nebola schopná zachytávať jej signály. Dôvodom bolo opotrebovanie drobných orientačných trysiek. Úrad prišiel s riešením, že sonda by mohla používať inú súpravu trysiek – také, ktoré sa pôvodne používali na korekciu dráhy pri preletoch okolo planét našej slnečnej sústavy. Naposledy však Voyager 1 letel okolo Saturnu v roku 1980 a od 8. novembra toho roku sonda trysky nepoužila. Dňa 28. novembra 2017 napokon NASA vyslala na diaľku približne 20,9 miliárd km signál, aby sa trysky nakrátko spustili. Na ďalší deň v NASA zistili, že všetko funguje. Signál k sonde "cestoval" 19 hodín a 35 minút a taký istý čas NASA čakala na spätnú väzbu od sondy.[3]

 

Tak že rádiové signály prenikajú aj slnečnou heliosférov Vojager je toho dôkazom že aj malé zdroje je počuť na veľké vzdialenosti

Naša civilizácia cielené veľké rádiové signáli do kozmu vyslala v projekte SETI Kozmický program sa ešte dlho dlho nezaobíde bez rádiových signálov. Dá sa predpokladať že ho budeme používať ešte minimálne stovku rokov ak nie viac ak teda naša civilizácia pretrvá a nedôjde k jej zániku.

Dôkazom toho že rádiové signály sa kozmom šíria sú aj rádiové zášlehy ERB, ktoré ale majú prírodný charakter. Tak ako si vysvetliť to rádiové ticho v kozme? Keď len mliečna dráha má 10 miliard planét s podobnými podmienkami pre život ako je naša zem?

Možno sme sa civilizačne minuli a momentálne či v blízkej minulosti v dostupných vzdialenostiach nie je žiadna vyspelejšia civilizácia.

Áno vo vzdialenej minulosti nás mohli navštíviť. Ale zatiaľ sme žiadnu časovú schránku po takejto návšteve neobjavili.

Ale nie je vylúčené že v budúcnosti môžeme takýto rádiový signál zachytiť, alebo objaviť časovú schránku inej civilizácie buď na zemi, na Mesiaci, alebo na Marse

http://aragonit9.blogspot.com/2013/09/zo-zahranicnej-cesty-js-aragonit-v-roku.html


20
EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

Len pre zaujímavosť:

Rádiové signály, známe aj ako FRB (Fast Radio Burst), síce trvali iba milisekundu, no mali v sebe toľko energie, koľko slnko vyrobí za jeden rok.

vedcom v kanadskej provincii Britská Kolumbia sa podarilo 10. 1. 2019 zachytiť zvláštne rádiové signály pochádzajúce z vesmíru. Ich celkový počet bol 13 a prišli z diaľky viac ako 1,5 miliárd svetelných rokov.

O akú nedoziernu prírodnú silu tu musí ísť?

Ale máme hviezdy veľké ako  Betelgeuze či Majoris a tie by také energie produkovať dokázali


00
EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

Záhadné odchylky sónd Pioneer

A samozrejme už dávno neexistuje s nimi ani nijaký rádiový kontakt. Ale prv, ako sa kontakt natrvalo prerušil, tak ich letové dráhy začali ukazovať prekvapujúce a veľmi pozoruhodné, nevysvetliteľné anomálie.

Nejaká neznáma sila a či energetické pole neznámeho pôvodu začalo sondy zrýchľovať. Zrýchlenie bolo síce nepatrné, ale bolo jednoznačné a trvalé.

Jeho veľkosť však bola postačujúca na to, aby sa sonda Pioneer 10 odchýlila zo svojej vypočítanej dráhy takmer o polmilión kilometrov. Podobne sa to udialo aj so sondou Pioneer 11.

Vedci mysleli na všelijaké možnosti zapríčinenia týchto odchýliek, ako napríklad kolísanie prírodných konštánt vo veľkých vzdialenostiach od Zeme, alebo na tmavú matériu a podobne. Ale dosiaľ neexistuje nijaký konkrétny a presvedčivý dôkaz príčiny zmeny ich dráhy.

Sú však aj takí vedci, ktorí pripúšťajú tézu, že zásah do letovej dráhy oboch kozmických sond bol inciovaný technikou inej civilizácie. V januári 2003 bol prijatý posledný signál z jednej zo sond, a to zo vzdialenosti viac ako dvanásť miliard kilometrov.

V poslednom čase diskutujú vedci ako najpravdepodobnejšiu možnosť spôsobenia odchýlky dráhy oboch sond zvláštne gravitačné efekty na hraniciach našej slnečnej sústavy. Jedna z hypotéz pripúšťa aj možnosť, že ich spôsobilo gravitačné pole neznámej planéty „X“.

Ak by tam NASA vyslala špeciálnu sondu, so špeciálnymi meracími prístrojmi, tak by bolo možné zistiť, prečo a ako prišlo k odchýleniam dráh. Bola by na to však potrebná suma okolo 500 milión dolárov, a tie nie sú v jej „pokladnici“.

 

Nie je to smiešne že NASA nemá peniaze?

Pritom USA vydávajú na vojny bilióny dolárov. Zrejme tu nie je niečo v poriadku. USA akokeby schválne utlmuju svoj kozmický program.

https://aragonit11.blogspot.com/2019/07/uplynulo-50-rokov-odvtedy-ako-clovek.html

 


00
EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

Fermiho paradox

Enrico Fermi

Čo je vlastne Fermiho paradox? Zaoberá sa hadánkou, že nakoľko je vesmír už taký starý, ako to, že stále absentuje dôkaz o prítomnosti mimozemských civilizácií v našej galaxií a vo vesmíre vôbec? Žiadne pozostatky vo forme sídiel, technológií, žiadne rádiové signály a ani iné odkazy. A našiel si vôbec niekto cestu k nám? Podľa Fermiho odhadov už mala byť naša planéta Zem niekoľkokrát v minulosti navštívená mimozemšťanmi! Ako vlastne dnes hľadáme život vo vesmíre?

Rádiové signály - Ľudia ich vysielajú už dlho a samozrejme sa ich snažia aj zachytávať. Veľmi známy je signál WOW! zaznačený doktorom Jerry R. Ehmanom počas projektu SETI, ktorý sa zaoberá hľadaním mimozemskej inteligencie. No okrem tohto signálu ku nám nič neobvyklé neprišlo.

Priame pozorovanie planét - Ďalekohľady, družice, sondy a ďalšie výtvory nám na Zem prinášajú fotografie z nám blízkych telies ako mesiac, Mars a čoskoro sa dočkáme aj záberov z Pluta. Síce fotografie tohto typu často bývajú terčom rôznych konšpiračných teórií, no človek nikdy nevie. Do roku 2010 bolo objavených 424 exoplanét a "Kepler Mission" nám aj naďalej dáva možnosť skúmať a hľadať ďalšie, nám dnes neznáme, exoplanéty.

Konvenčná astronómia - Klasický spôsob skúmania vesmíru snažiaci sa nájsť neobvyklé javy, ktoré nemajú prirodzené vysvetlenie a mohli by byť výsledkom mimozemskej inteligencie/činnosti.

Výtvory mimozemšťanov - Ide o hľadanie života na základe bádania po jeho výtvoroch. V tomto pátraní nám dopomáhajú autonómne sondy, ako napríklad Von Neumannova sonda letiaca do vzdialeného vesmíru za účelom zberu dát. Je tu aj možnosť, že existujú Dysonove sféry, čo sú gigantické výtvory určené na zachytávanie všetkej energie vyprodukovanej blízkou hviezdou. Nimi eventuálne disponujú možné civilizácie schopné využiť všetky zdroje energie svojej domovakej hviezdy, a preto im patria popredné priečky Kardašovej škály .

Aké je teda riešenie? Zatiaľ žiadne, ale do úvahy prichádzajú tri možnosti:

Mimozemšťania neexistujú, život na Zemi je jedinečný a vo vesmíre vzácny.

Mimozemské civilizácie existujú, ale ešte nedošlo ku komunikácii s nami.

Zástupcovia mimozemskej civilizácie sú už na Zemi.

https://refresher.sk/26672-Fermiho-paradox-Kde-su-vsetci-mimozemstania-a-ich-civilizacie?gdpr-accept=1


00
EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

Ľudstvo za posledných 100 rokov postúpilo vo vede a technike obrovskými krokmi dopredu, avšak v porovnaním s vekom vesmíru, čo je 14 miliárd rokov, je to prikrátky čas.

Takže podľa všetkého by sme v blízkej budúcnosti ešte ani nemali nijako špeciálne kolonizovať blízke planéty, možno okrem Marsu.

Ale prečo nikto nekontaktoval nás? Prekážky môže tvoriť vzdialenosť, čas, úroveň technológií a ďalšie, nám neznáme, faktory. S našimi súčasnými technológiami by sme kolonizovali odľahlejšie telesá tisícky rokov a pohltilo by to nesmierne množstvo financií a času.

Lenže ak by sme využili všetky alternatívne zdroje energií pohlo by sa ľudstvo dopredu ešte rýchlejšie. Niekto na zemi však zámerne brzdí vývoj a zaviera nežiadúce technológie do trezorov, len preto aby ovládol najskôr všetky zdroje na planéte i celú planétu

Aj keby sa naše vesmírne koráby pohybovali rýchlosťou svetla, trvalo by 100 000 rokov až by sme dosiahli okraj Mliečnej cesty. Ale čo ak sme už boli kontaktovaní, len o tom nevieme, poprípade sú takéto závažné informácie držané mimo verejnosť? Život na Zemi jestvuje už 3800 miliónov rokov, zatiaľ čo inteligentný život (človek rozumný) chodí po zemi okolo 250 000 rokov. Plus k tomu, vo vývoji sme výrazne pokročili iba za posledných vyše sto rokov, čo je veľmi kratučké obdobie!

A pokrok by mohol byť ešte rýchlejší ak by sme využili alternatívne zdroje palivové články na vodu a vodík alebo na slanú vodu. Lenže niekomu mocnému ide o doslovné zotročenie ľudstva a brzdenie jeho technologického i duchovného vývoja. Všetko sa to deje kvôli našej chamtivosti.

Chamtivosť a mocibažnosť utajuje informácie kvôli moci nad inými. Moc má dnes ten kto má znalosti a informácie to je stará známa pravda a kto ih dokáže utajiť a manipulovať verejnou mienkou. Na planéte Zem prebieha nemilosrdný boj, kvôli ktorému stagnujeme a ničíme svoje životné prostredie.

 


00
S࿘
s0lari ࿘☯࿗
14. září 2019

Nazdar Pio.

 

Už som to tu minule písal. Problém pre rádiové signály nie je ani tak heliopauza, ale vzdialenosť. Vzdialenosť 17 svetelných hodín v ktorej sa po 50 rokoch cesty nachádzajú Voyagery je absolútne nič v porovnaní s medzihviezdnymi vzdialenosťami.

 

Energia rádiového signálu klesá s druhou mocninou vzdialenosti. Ak predpokladáme úzkosmerové rádiové vysielanie našimi najvýkonnejšími teleskopmi s energiou 5 TW/m2 (Arecibo), to vo vzdialenosti 1 svetelného roka bude mať energiu len 4.44 e^-21 W/m2, čo je nerozlíšiteľné od galaktického šumu. Dá sa rozlíšiť len špeciálnymi algoritmami, ktoré vyhodnocujú signál ako umelý alebo prírodný na základe opakovaní a amplitúdy, pričom nie je zaručené odlíšenie od rôznych prírodných interferencií. Ak sa takýto signál stretne s hviezdnymi vetrami, alebo ionizovanými oblakmi plynu a prachu, tak je to bez šance. A to by musel niekto ešte schválne nasmerovať svoju anténu presne na nás. A potom by musel čakať roky na odpoveď.

 

V skratke, inteligentná civilizácia pomocou rádia komunikovať na medzihviezdne vzdialenosti proste nebude. A miesto utápania peňazí za SETI by radšej tieto mali ísť do nových komunikačných technológií.


00
EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

Ahoj Solari

A do akých nových komunikačných technológií. Rádiová komunikácia nám v Slnečnej sústave zatiaľ stačí

Prečo si toto akosi neuvedumujú vedci a stále vysielajú a počúvajú a hľadajú rádiové signály, keď je to čo píšeš tak zrejmé.

Prečo si to neuvedomil už Fermi?

Ak nie je rádiová  komunikácia na veľké vzdialenosti 1 a viac sveteľných rokov možná načo sa o to snažia?

Potom je jednoznačné že nemôžeme nikoho počuť čo je vo väčšej vzdialenosti ako 1 svetelný rok a k Alfa Centaury je to 4 svetelné roky. Vysielač by musel byť niekoľkonásobne výkonnejší len pre túto vzdialenosť a nie je vôbec pravdepodobné že tam niekto je a dokáže počúvať.

Možno by supercivilizácie dokázali postaviť kozmické svetelné či spektrálne majáky, ktoré by sme dokázali čítať a vidieť ako tie pulzary.

Zatiaľ však nič také nevidíme


00
EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

Solari pozri:

„Aktívne“ SETI

Teraz však má ísť o oveľa viac a v SETI Institute túžia po projekte, ktorý bude špeciálne určený na aktívne vyhľadávanie mimozemských civilizácií. Za ostatné roky objavil Keplerov teleskop z NASA viac ako 3800 planét, na ktorých by mohla byť voda a život a práve na tieto potenciálne obývané oblasti vesmíru sa chcú v SETI Institute zamerať a do ich okolia cielene vysielať silné rádiové signály.

Pozoruhodné nie? Prečo to chcú robiť ak by sme našími výkonnostnými parametrami so signálom neprenikli ďalej ako do vzdialenosti 1 svetelného roka?

Tak ako to je vlastne.

Vedci zo SETZI chcú stále vysielať do kozmu silné signály

Už v roku 2009 zriadil SETI Institute stránku Earth Speaks (Zem prehovára), projekt, do ktorého sa môže zapojiť každý z nás a ktorý je primárne určený na záznam zdravíc pre našich „E.T.“.

Zatiaľ prispeli ľudia z viac ako 70 krajín vrátane mňa. Obsah svojej správy vám neprezradím, nechcem vás ovplyvňovať, ale len letmý pohľad postačí, aby sme zistili, že obsah správ je natoľko košatý a pohybuje sa od návrhov priateľstva (prevažne u žien) po debaty o vede a mimozemskej civilizácii (prevažne muži), že vybrať typ vysielanej správy nebude vôbec jednoduché.

Seth Shostak, riaditeľ výskumu v SETI Institute, si myslí, že by sme mali vysielať celý obsah internetu, aby sme tak inteligentnému prijímateľovi na druhej strane dali príležitosť urobiť si o našej civilizácii čo možno najlepšiu predstavu, uvádza Guardian.

Skeptický je aj evolučný paleontológ Simon Conway Morris, podľa ktorého si jednoducho nemôžeme byť istí tým, či mimozemšťania nie sú náhodou rovnako násilnícki a nenásytní ako my, ľudia. Inými slovami, morálka nie je univerzálny kód vpísaný do štruktúry vesmíru a my nemáme žiadne garancie, že by sme si na seba, celkom dobrovoľne, neprivolali skazu.

Že nejde o ojedinelé hlasy volajúcich v púšti, dokladá aj vznik prehlásenia, ktoré podpísalo 28 osobností vrátane Elona Muska, zakladateľa firmy SpaceX, vyrábajúcej vesmírne lode, alebo astrofyzika a autora populárnych sci-fi kníh Davida Brina. V prehlásení vyjadrujú znepokojenie nad nezamýšľanými dôsledkami, ku ktorým môže naša túžba nadviazať kontakt s mimozemšťanmi viesť, a vyzývajú na „celosvetovú vedeckú, politickú a humanitárnu diskusiu, ktorá musí predchádzať zaslaniu akejkoľvek správy.“

Predstavitelia SETI Institute, samozrejme, kontrujú. „Je už príliš neskoro na robenie si starostí s tým, či nami vyslané správy mimozemšťanov nejako vyprovokujú,“ povedal Shostak.

Nato dodal: „Akákoľvek mimozemská spoločnosť, ktorá je dostatočne vyspelá na to, aby napadla a zmietla z povrchu zemského Swindon (mesto v Anglicku, pozn. red.), môže veľmi ľahko zachytiť vysielanie, ktoré do vesmíru posielame od druhej svetovej vojny.“

„Myšlienka, že nejako ohrozujeme Zem, neobstojí, pretože do vesmíru halabala vysielame signály od 40. rokov – televíziu, rádio a radary,“ povedal Shostak pre Telegraph.

Zákaz vysielať do vesmíru signály by podľa neho viedol k absurdnostiam, podľa ktorých by sme museli zakázať všetky možné zdroje vysielania, aké by mimozemské civilizácie mohli zachytiť, píše Guardian.

Podľa Brina však o korektný argument nejde, pretože signály, ktoré do vesmíru unikajú, sú pomerne slabé. Ak by silné naozaj boli, zrejme by tu už mimozemšťania boli, dopĺňa.

Tak že aké sú to silné signály?

https://dennikn.sk/51930/povedie-hladanie-mimozemstanov-k-nasej-skaze/


00
S࿘
s0lari ࿘☯࿗
17. září 2019

Pretože SETI je len také politické divadielko na uspokojenie ufológov. Už od 60tych rokov sa vie, že napr. pre skalárne (pozdĺžne) elektromagnetické vlnenie neplatia straty s druhou mocninou vzdialenosti a ani obmedzenie rýchlosti svetla (viď napr. Tesla alebo Meyl), dokonca sa špekuluje, že je u neho rýchlosť neobmedzená. Už dnes teda technológie existujú, ale napriek tomu sa stále hrá divadielko s rádiom - prečo? Pretože je to len PR pre verejnosť, aby tomu ovce rozumeli. A aby sa udržiavali v dobe temna, pretože každá takáto prelomová technológia je hrozbou pre tento otrocký systém.

A čo technológie ktoré dnes ešte nepoznáme? Alebo si zase myslíme že už vieme všetko? Ako keď Kelvin v 19. storočí prehlasoval že fyzika je na konci a už nie je čo objavovať, a jeho rovesníci skalopevne tvrdili, že Slnko je z uhlia?


00
AZ
Antonín Zelenka
17. září 2019

Relácia je ucelená časť rozhlasového (rozhlasová relácia) alebo televízneho vysielania (televízna relácia), ktorá tvorí samostatnú položku rozhlasového, respektíve televízneho programu. Má svoj vlastný názov a zvyčajne má povahu samostatného diela. Medzi relácie nepatria napríklad reklamy, teleshopping, upútavky alebo predely medzi programami.

 

Signál je materiálny proces alebo stav materiálneho systému, ktorý môže byť nositeľom informácie. Je nositeľom informácie, ktorý prechádza spojovacím (komunikačným) kanálom. Signál je kódovaná správa konvertovaná na tvar hmotne schopný na prepravu.

 

Signál je komunikačný prostriedok, ktorý umožňuje prenos informácie medzi komunikantmi (ktorý je nositeľom informácie). Sú to fyzické javy, ktoré sú vnímateľné zmyslami komunikanta, resp. tie, ktoré sú extrakomunikačne snímateľné na povrchu (výstupe) vysielača alebo sú zachytiteľné v spájacom kanáli medzi komunikantmi. Signál je to, čo sa transportuje medzi komunikantmi a čo komunikanti prijímajú recepčnými ústrojmi. V prípade rečovej komunikácie sem možno zahrnúť aj nervové procesy v odstredivých a dostredivých dráhach hovoriacich a počúvajúcich, ba aj časť mozgových dejov, ktoré vznikajú pri rečovej komunikácii a sú tiež nositeľmi informácie. Za signál možno pokladať všetky materiálne procesy, ktoré sa odohrávajú pri komunikačnom akte od mozgovej kôry hovoriaceho až po mozgovú kôru počúvajúceho.

 

Informácia je slovo s mnohými významami, ktoré závisia od kontextu, ale spravidla je jeho význam blízky pojmom význam, poznatok, inštrukcia, oznámenie, reprezentácia a mentálny podnet.

 

Hoci veľa ľudí hovorí o príchode informačného veku, informačnej spoločnosti a informačných technológií a hoci informatika a počítačová veda sú často stredobodom záujmu, slovo „informácia“ sa často používa bez starostlivého zváženia jeho rôznych významov.

 

Informácia sa dá chápať ako správa posielaná odosielateľom príjemcovi. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Podľa Shannonovej teórie informácií je informácia mierou stredného informačného obsahu, prenositeľného daným kódovaním.

 

Tento typ definície informácie sa dá inak formulovať aj takto: Informácia je správa o tom, že nastal jeden z možných javov z množiny existujúcich javov, čo u prijímateľa zníži neznalosť o tomto jave. Je to myšlienka vyjadrená v danom jazyku (pomocou symbolov) vyjadrujúca stav určitého objektu, jeho správanie sa.

 

V kybernetike je informácia obraz jedného objektu v druhom využívaný pri formovaní riadiaceho zásahu. Podľa teórie informácie je informácia miera zmenšenia neistoty vo výskyte náhodných udalostí. Podľa iného je informácia vysielanie správy bez prihliadnutia na percipienta, napr. slnečné žiarenie.

 

SETI - Instructions timed energetic signalling


00
AZ
Antonín Zelenka
15. září 2019

Informácia je slovo s mnohými významami, ktoré závisia od kontextu, ale spravidla je jeho význam blízky pojmom význam, poznatok, inštrukcia, oznámenie, reprezentácia a mentálny podnet.

 

Hoci veľa ľudí hovorí o príchode informačného veku, informačnej spoločnosti a informačných technológií a hoci informatika a počítačová veda sú často stredobodom záujmu, slovo „informácia“ sa často používa bez starostlivého zváženia jeho rôznych významov.

 

Vo filozofii (evolučná ontológia) má slovo informácia širší, no pre opis skutočnosti zásadnejší význam. Informácia tu znamená usporiadanosť (opak entropie). Evolučná ontológia rozlišuje informáciu prirodzenú, ktorá vznikla spontánnym tvorivým procesom vesmíru a informáciu sociokultúrnu (umelú), ktorá sa objavila až pôsobením vedomej aktivity človeka. V súčasnosti má sociokultúrna informácia v prevažnej miere protiprírodný charakter (tzn. že poškodzuje a nezvratne ničí prírodné štruktúry), čoho dôsledkom je vážna globálna ekologická kríza. Odvrátenie ekologickej hrozby vidí evolučná ontológia v zmene povahy sociokultúrnej informácie z protiprírodnej na proprírodnú (biofilnú), teda na takú, ktorá bude rešpektovať všetky prírodné štruktúry, ktoré sú pre fungovanie biosféry nevyhnutne dôležité a ktorá sa nebude šíriť na úkor biologickej diverzity (rozmanitosti).

 

Hypotéza modernej vedy začína od hmoty, ktorá predstavuje základnú skutočnosť, vzhľadom na priestor, ktorý sa rozširuje do prázdna. Fenomén vytvorenia stabilnej vesmírnej hmoty teda ide nad rámec súčasnej vedy.

 

Teória kozmickej energie, ktorá sa nachádza v štruktúre hmoty, nemôže vysvetliť príčinu materiálových vlastností, ktoré majú skúsenosti so správaním hmoty. To sú v stručnosti obmedzenia moderných vedeckých teórií na tej najzákladnejšej úrovni fyzikálnych javov prírody.

 

Keď sa vedecká teória nemôže vyrovnať s otázkou samotného vzniku vesmírnej hmoty a energie, ako by mohla pochopiť a vysvetliť fenomén vedomia, ktoré je jasné v živých bytostiach?

 

Na testovanie možnej úlohy vedomia pri kolapse kvantovej vlnovej funkcie sa použil dvojitý štrbinový optický systém. Pomer interferenčného vzoru spektrálnej sily dvojitej štrbiny k jeho jednostrannému spektrálnemu výkonu bol predpovedaný, že sa zníži, keď sa pozornosť sústredí na dvojitú štrbinu v porovnaní s odvrátením pozornosti od nej.

 

Každá testovacia relácia pozostávala zo 40 vyvážených epoch upriamenej pozornosti a odvrátenej pozornosti, pričom každá epocha trvala od 15 do 30 s. Údaje, ktorými prispelo 137 ľudí v šiestich experimentoch, zahŕňali celkom 250 testovacích relácií, naznačujú, že spektrálny pomer v priemere klesol podľa predpovede (z = -4,36, p = 6 x 10-6).

 

Ďalších 250 kontrolných relácií uskutočnených bez pozorovateľov predstavuje testovaný hardvér, softvér a analytické postupy pre potenciálne artefakty; žiadne neboli identifikované (z = 0,43, p = 0,67). Boli testované aj premenné vrátane teploty, vibrácií a posunu signálu a nezistili sa žiadne rušivé vplyvy.

 

Naproti tomu faktory spojené s vedomím, ako sú meditačné skúsenosti, elektrokortikálne markery (signálne ukazovatele) sústredenej pozornosti a psychologické faktory vrátane otvorenosti a absorpcie, významne korelovali predpovedaným spôsobom s poruchami dvojitého štrbinového interferenčného modelu. Výsledky sa zdajú byť v súlade s interpretáciou problému kvantového merania súvisiaceho s vedomím.

 

Stvorenie je bezprostredné urobenie niečoho hotového z ničoho (niečo, čo nie je hmota) alebo zo surovej hmoty – asi tak, ako tvorí umelec alebo remeselník.

 

Anihilácia alebo anhilizácia je napríklad proces vo fyzike elementárnych častíc, ktorý môže nastať, keď sa zrazí častica so svojou antičasticou. V takomto príklade pôvodné častice zanikajú a ich hmota sa premení na nejakú formu energie. Túto energiu odnáša nosič poľa (fotónmi, bozónmi W a Z ...), ktoré sa môžu ďalej rozpadávať napríklad na iné častice alebo polia.

 

Kvantová mechanika vo všeobecnosti neprideľuje pozorovateľným definitívne hodnoty. Namiesto toho predpovedá pravdepodobnosť, s akou bude pozorovateľná na systéme nameraná. Hodnota tejto pravdepodobnosti je závislá na tom, v akom kvantovom stave sa systém nachádza v okamihu merania, čo vedie k určitej miere neurčitosti. Sú však prípady, v ktorých pozorovateľným v niektorých stavoch možno priradiť definitívne hodnoty. Tieto stavy poznáme pod označením vlastné stavy pozorovateľných. Vlnové funkcie sa môžu v čase meniť.

 

Tajomný signál - vysokoimpedančný stav

 

Tretí stav (elektronika)

 

...Skočit na navigaci...

...Skočit na vyhledávání...

 

Tretí stav (alebo vysokoimpedančný stav) v elektronike je taký stav výstupného obvodu digitálneho integrovaného obvodu, keď nie je zopnutý ani jeden z výstupných tranzistorov. Takýmto výstupom tečie len nepatrný zvyškový (zvodový) prúd.

 

Názov tretí stav poukazuje na to, že výstup v tomto stave nie je ani v stave logická 0 ani 1, čo sú dva bežné logické stavy. Nemyslí sa tým však, že výstup je schopný realizovať viacúrovňovú logiku.

 

Výstup, ktorý je možné uviesť do tretieho stavu sa nazýva trojstavovateľný.

 

Každý počítačový program v sebe ukrýva nejaké znalosti, ktoré využíva pri svojej činnosti. Vo väčšine programov sú tieto znalosti ukryté v algoritmických postupoch - tieto programy by sme mohli nazývať štandardnými. Avšak existujú možnosti aj iného spôsobu definovania znalostí. Expertné systémy explicitne definujú poznatky z určitej problematiky vo svojej báze znalostí a tú využívajú pri riešení zvoleného problému. Spôsob, akým sa uvedené znalosti použijú, definuje odvodzovací - inferenčný mechanizmus. Každá odlišná reprezentácia znalostí samozrejme vyžaduje aj osobitný prístup k tvorbe tohto mechanizmu.

 

Každý znalostný agent má definovanú bázu znalostí a svoj inferenčný mechanizmus. Výnimkou sú tzv. prázdne znalostné systémy, ktoré majú prázdnu bázu znalostí. Aj tie však musia mať definovaný spôsob ich reprezentácie, aby mohli byť neskôr získané znalosti použité inferenčným mechanizmom.

 

Táto báza obsahuje konkrétne špecifické znalosti z oblasti (domény), v ktorej agent pracuje. Keďže je to zvyčajne nejaká časť reálneho sveta, ako to už býva, poznatky sú často neúplné a neurčité (môžu byť spojené s percentuálnym vyjadrením spoľahlivosti daného poznatku - miera dôvery). Ich povaha býva heuristická a ich získavanie nie je jednorázové. Aby mohli byť všetky atribúty poznatkov zachytené je potrebné zvoliť ich vhodnú reprezentáciu. Počas vývinu znalostných systémov bolo navrhnutých a vytvorených niekoľko formalizmov reprezentácie znalostí, z ktorých každý má isté výhody i nevýhody, a tak je možné určiť každému formalizmu vhodnosť jeho použitia pri istom type úloh. Na ich hodnotenie možno použiť tieto kritériá:

 

vyjadriteľnosť, použiteľnosť, začleniteľnosť – prirodzenosť, transparentnosť, explicitnosť – odvodzovacia a výpočtová účinnosť – flexibilnosť, modularita, štruktúrovateľnosť.

 

Na základe týchto formalizmov vzniklo niekoľko jazykov, ktoré sa požívajú na reprezentáciu znalostí v znalostných systémoch. Z používateľského hľadiska by bola ideálna reprezentácia prirodzeným jazykom. Ten však možno charakterizovať ako veľmi zložitý, nejednoznačný a závislý od kontextu. Preto je potrebné používať formalizované jazyky.

 

Keď máme definované znalosti systému, v nami zvolenej reprezentácii, budeme zrejme potrebovať nejaký nástroj, ktorým odvodíme z týchto znalostí nové poznatky. Cieľom znalostných systémov je totiž najmä hľadať odpovede na otázky zo skúmanej oblasti. Spôsob, akým systém postupuje pri hľadaní riešenia dopĺňaním bázy znalostí sa nazýva odvodzovací (inferenčný) mechanizmus. Jeho činnosť je priamo závislá od zvolenej reprezentácie znalostí. Využívajú sa rôzne metódy usudzovania (najmä deduktívne a induktívne, k ďalším patrí napr. zovšeobecňovanie, asociácie, kauzalita a pod.). Základné funkcie odvodzovacieho mechanizmu sa realizujú známymi postupmi umelej inteligencie – dopredným a spätným zreťazením.

 

Ale prečo vám to vlastne vysvetľujem.

 

Vo výške asi 73 km je istá energetická priemetňa.

 

Je to energetický zákryt. Energetický zákryt, energetické pásmo, je podobné charakteristikou snovému telu.

 

Lekce z Energetiky - Jitro kouzelníků, aneb, jak se to stejně dozvíte, druhá epizoda


00
EP
Eduard Piovarči
14. září 2019

To sú nejaké blbiny. Aby nejaká civilizácia čakala kým prejde 200 miliónov rokov alebo len 20 aby sa niekde priblížila?

Momentálne sú fakty také že sme žiadne rádiové signáli civilizácií obdobných nám nezachytili.

A civilizácie rozvinuté podobne ako my na uhlíkovej báze by celkom prirodzene dospeli do rádiovej doby. Celý náš kozmický priemysel je na rádiových signáloch závislí. Prieskum slnečnej sústavy sa prevádza práve pomocou rádiových signálov a teleportov obrazu.

Rádiové signáli k nám prenikajú už spoza okraja Slnečnej heliosféry

Voyager 1 sa 8. septembra2012 nachádzal 121 AU (18 miliárd km) od Slnka, čo predstavuje 0,0019 svetelného roka. Je ďalej, než akákoľvek známa planéta v našej sústave, vrátane planétok Eris a 90377 Sedna. Nie je však ďalej, ako Oortov mrak či dlhoperiodické kométy. Signály z Voyageru 1 prídu na Zem za 16,8 hodiny. Jeho priemerná rýchlosť je približne 61 427 km/h (10% rýchlejšie ako Voyager 2).

V lete roku 2012 sa sonda nachádzala na hraniciach heliosféry, čo bolo zrejmé z prístrojových údajov. V máji 2012 bolo zaznamenané zvýšenie množstva kozmických lúčov, čo dopadajú na sondu. Ukazovatele sa však odvtedy pohybujú hore aj dolu, nie je teda jasné, kedy sonda definitívne opustí solárny priestor. Možné je aj to, že sa sonda nachádza v novej oblasti prepojenej s heliopauzou.[1]

Za predpokladu normálneho fungovania sondy museli byť v roku 2015 vypnuté ďalšie senzory. V roku 2025 sa očakáva úplné vyčerpanie energie.[1]

NASA si všimla, že Voyager 1 prichádza o svoju schopnosť natáčať sa vo vesmíre. Ak by sa sonda nebola schopná natočiť tak aby jej anténa smerovala k Zemi, NASA by nebola schopná zachytávať jej signály. Dôvodom bolo opotrebovanie drobných orientačných trysiek. Úrad prišiel s riešením, že sonda by mohla používať inú súpravu trysiek – také, ktoré sa pôvodne používali na korekciu dráhy pri preletoch okolo planét našej slnečnej sústavy. Naposledy však Voyager 1 letel okolo Saturnu v roku 1980 a od 8. novembra toho roku sonda trysky nepoužila. Dňa 28. novembra 2017 napokon NASA vyslala na diaľku približne 20,9 miliárd km signál, aby sa trysky nakrátko spustili. Na ďalší deň v NASA zistili, že všetko funguje. Signál k sonde "cestoval" 19 hodín a 35 minút a taký istý čas NASA čakala na spätnú väzbu od sondy.[3]

 

Tak že rádiové signály prenikajú aj slnečnou heliosférov Vojager je toho dôkazom že aj malé zdroje je počuť na veľké vzdialenosti

Naša civilizácia cielené veľké rádiové signáli do kozmu vyslala v projekte SETI Kozmický program sa ešte dlho dlho nezaobíde bez rádiových signálov. Dá sa predpokladať že ho budeme používať ešte minimálne stovku rokov ak nie viac ak teda naša civilizácia pretrvá a nedôjde k jej zániku.

Dôkazom toho že rádiové signály sa kozmom šíria sú aj rádiové zášlehy ERB, ktoré ale majú prírodný charakter. Tak ako si vysvetliť to rádiové ticho v kozme? Keď len mliečna dráha má 10 miliard planét s podobnými podmienkami pre život ako je naša zem?

Možno sme sa civilizačne minuli a momentálne či v blízkej minulosti v dostupných vzdialenostiach nie je žiadna vyspelejšia civilizácia.

Áno vo vzdialenej minulosti nás mohli navštíviť. Ale zatiaľ sme žiadnu časovú schránku po takejto návšteve neobjavili.

Ale nie je vylúčené že v budúcnosti môžeme takýto rádiový signál zachytiť, alebo objaviť časovú schránku inej civilizácie buď na zemi, na Mesiaci, alebo na Marse

http://aragonit9.blogspot.com/2013/09/zo-zahranicnej-cesty-js-aragonit-v-roku.html

+ 2