Európska únia (EÚ) dala Česku, Maďarsku a Poľsku jeden mesiac na akceptovanie a prijímanie migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Inak budú krajiny čeliť právnym následkom Schéma premiestňovania migrantov bola násilne pretlačená Európskym parlamentom v septembri 2015 bez ohľadu na to, či všetky krajiny únie súhlasia.


Niekoľko krajín z východnej a strednej Európy – medzi nimi aj Slovensko – tento plán odmietlo a napadli tento systém na súde. Krajiny argumentovali tým, že sa za systém nehlasovalo a z migračnej krízy vinia EÚ a Nemeckom – EÚ na druhej strane hrozí sankciami.

“Je stále čas všetko zmeniť a vrátiť sa k normálnosti,” uviedol v stredu 26. júla komisár pre migráciu EÚ Dimitris Avramopoulos, pre portál EUObserver. Povedal, že Komisia podnikla ďalší krok v súdnom konaní proti týmto krajinám. Takzvané konanie o porušení predpisov začalo minulý mesiac, keď Komisia poslala výzvu.

“Vo svojej odpovedi žiaden z týchto členských štátov neuviedol, že je ochotný premiestniť niekoľko žiadateľov o azyl na svoje územie,” vysvetlil pán Avramopoulos. Druhou etapou konania je tiež list, nazvaný “odôvodnené stanovisko”. Česká republika, Maďarsko a Poľsko majú na odpoveď jeden mesiac.

Rozhodnutie prišlo v ten istý deň, kedy generálny advokát pre Súdny dvor Európskej únie uviedol, že plán núteného premiestňovania je podľa práva EÚ legálny. Plán nebolo potrebné odsúhlasiť jednomyseľne vďaka mechanizmu nazvanému “hlasovanie kvalifikovanou väčšinou”, v ktorom sa zvažujú rozhodnutia v prospech väčších krajín, ako je Nemecko a Francúzsko.

Minulý mesiac premiér Maďarska Viktor Orbán otvorene povedal, že ak sa Brusel pokúsi “presadiť program premiestnenia na nadchádzajúcom summite, budem uplatňovať svoje veto.” V októbri minulého roka 95 percent maďarských voličov zamietlo plán prerozdeľovania migrantov v referende, ktoré zriadil Orbán.